© hanadesign Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

PSYCHOLÓGIA DOSPIEVAJÚCEJ MLÁDEŽE

Dospievajúci človek sa odráža od brehu detstva, aby na svojej lodi smeroval do prístavu dospelosti. Možno ani netuší, čo ho čaká, s čím sa môže stretnúť. Určite však bude musieť vzdorovať nejednej búrke, ktorá môže poriadne rozkolísať loď. Hoci to vyznieva veľmi pesimisticky, nie každý dorazí do cieľa. Skúsenosti hovoria aj o tragédiách. My dospelí, ktorí chceme byť sprievodcami dospievajúcich, nemôžeme zostať na brehu a odtiaľ radiť a poúčať. Opravdivý vodca vie, že mu neostáva nič iné, len nasadnúť na loď a prijať všetky riziká vodcu. Sám dospievajúci i okolnosti môžu loď zaviesť na neznáme a neisté miesta...

Dospievanie je obdobím hlbokých zmien, nestálosti a hľadania identity. Aby sme dospievajúcich vedeli pochopiť a správne viesť, nezostáva nám nič iné, len vstúpiť s nimi do ich sveta.

KRÍZA TOTOŽNOSTI ALEBO PRESTAVBA CELÉHO BYTIA

Telo

Dospievajúci prežíva druhé narodenie. Nachádza sa v doteraz nepoznanej krajine, pretože celé telo sa transformuje. Je veľmi ťažké pochopiť a prijať, čo sa s ním deje. Raz si namýšľa, že je tučný, inokedy chudý, malý alebo vysoký. Tvár je neustále ničená vyrážkami, čo spôsobuje hanbu a podceňovanie sa. Zrkadlo a pred ním neustála otázka – „Som pekná alebo škaredá?“ „Som pekný alebo škaredý?“ - hrá dôležitú úlohu.

Mladý človek sa tejto premene môže tešiť alebo sa na ňu hnevať, ba dokonca môže mať z nej strach. V každom prípade je prekvapený a dezorientovaný. Často sa cíti veľmi zle, nie je „vo svojej koži“ a svoje telo môže vnímať ako svojho nepriateľa. Preto sa v tomto období začína viac ako inokedy zaujímať o šport a tanec. Tieto skutočnosti by mali byť cestou k rozvoju tela. Často badať určité váhanie, či ukazovať svoju postavu alebo ju skôr skrývať. Ide hlavne o dievčatá. Zrkadlom pre ne sú oči druhých, v ktorých chcú čítať, či sa páčia a ak áno, tak ich to robí istejšími.

Intelekt

Dospievajúci objavuje schopnosť prenesenia sa nad konkrétnu skúsenosť s tým, že vie vytvoriť hypotézy s možnosťou novej interpretácie skutočnosti. Môžeme na jednej strane vidieť snahu po nadobúdaní nového poznania, obohacovanie pamäti novými poznatkami, na druhej strane dochádza k „poruchám“ pamäti. Máme dojem, že si nič nepamätá z toho, čo sa predtým naučil. Akoby sa v pamäti všetko vymazalo. Tieto skraty korešpondujú často s psychologickými ťažkosťami. Ako pracovať na obohacovaní pamäti, keď sa vo vnútri nachádza zmätenosť myšlienok a pocitov? Ide veľmi často o problémy afektívnosti: „Som schopný milovať? Existuje niekto, kto ma má rád?“

„To bol zasa deň! Vrcholom všetkého bola slovina. Vraj: Slečna, ste nejaká zamyslená. Povedzte nám niečo o Samovi Chalupkovi... Krava jedna! Čo si myslí? Mňa tak zaujíma nejaký Samo. Keby tak Peter!“ (z denníka XY)

Učitelia sa môžu stretnúť s nezáujmom a ľahostajnosťou pri témach rodiny, spoločnosti, náboženstva... Táto ľahostajnosť sa môže prejaviť zosmiešňovaním. Niektorí majú radosť z toho, že môžu demolovať to, čo je v očiach dospelých dobre zdôvodnené.

Srdce

Dospievajúci žije v neustálom zmätku pocitov a ideí. Ako druhému vysvetliť to, čo ho znepokojuje, čo mu naháňa strach, čo ho vedie k vzburám? Ako nájsť slová, ktoré by vystihli bolesť srdca? Známa je ťažkosť zdôveriť sa, teda nájsť niekoho, kto je ochotný vypočuť a neodsúdiť. Izba slúži ako útočište a walkman ako prostriedok pre vytvorenie si určitej izolácie. No na druhej strane sú chvíle, kedy mladý človek rozpráva. Sú to naozaj prúdy slov a vlny rečnenia hovoriace o chaose, v ktorom sa mladý človek nachádza. Jedna téma strieda druhú prakticky bez akejkoľvek logiky.

Je to vek určitého preháňania. Dospievajúci sa neostýcha povedať: „Môj otec ma nenávidí, lepšie by bolo, keby ani nebol.“ Tieto slová vysloví bez toho, aby to naozaj chcel. Tým iba vyjadruje potrebu skutočne existovať v očiach svojho otca. Pre vychovávateľa je dôležité vniesť trochu poriadku do tohto chaosu. Je to práca veľmi náročná.

Dospievajúci je vedený k tomu, aby akceptoval zmeny týkajúce sa citového vzťahu k rodine, zvlášť k rodičom, aby mohol začať vytvárať nové vzťahy s okolím (život v rodine, v partii kamarátov,  v osobnom priateľstve s niekým).

Je to tiež vek objavovania a ovládania sexuality. Je to vek nastúpenia cesty lásky. Dospievajúci miluje toho, kto mu prináša a sprostredkúva zážitky. Bude potrebné, aby objavil, že druhý má byť milovaný pre neho samého.

Obdobie napätia, dvojznačnosti a neistoty

Dospievajúci nie je pánom týchto zmien a súčasne je potrebné, aby nastúpil na cestu zodpovednosti za seba samého, za svoj život, svoju históriu, vieru alebo nevieru.

Hľadá spôsob dokázať najskôr sám sebe, potom aj okoliu, niekedy pokojne, inokedy násilne, schopnosť byť nezávislý. Zároveň hľadá ochranu pred týmto neznámym životom, ktorý sa mu otvára a z ktorého má strach.

Ťažko prijíma a znáša obmedzovania požadované rodinou, školou, spoločnosťou, Cirkvou, a pritom ich predsa potrebuje, aby práve cez takéto stretnutia rástol v osobnosť a cez ich porušovanie sa utvrdzoval ako nezávislý.

Žije v neistote strachu, v obave z budúcnosti a súčasne v hlbokých a často nových radostiach a nadšeniach zo života, ktoré neustále objavuje.

NIEKOĽKO CHARAKTERISTICKÝCH ČŔT

Egocentrizmus

Je to určitá neschopnosť prijať iný uhol pohľadu, iné hľadisko, iné stanovisko, ktoré prezentujú iní ľudia a ktoré musí mať tiež svoju platnosť. Egocentrizmus nie je egoizmus, čiže odmietnutie milovať inú vec, iného človeka. Pre mladého človeka sú jeho vlastné presvedčenia jedinou pravdou, a to so všetkou úprimnosťou. Všetko, čo hovorí, treba brať vážne, ale nič doslovne. Treba stále premýšľať, čo chce svojím tvrdením povedať.

Hľadanie ideálu, lídra, modelu

Tým, že sa dospievajúci necíti vo svojej koži, potrebuje sa identifikovať s niekým, kto predstavuje pre neho toho, kým by chcel byť, ale ešte nemôže. Z toho plynie veľký záujem hľadať také osoby, ba priam niektoré až zbožňovať.

Príťažlivosť k výnimočným osobám

Dospievajúci vidí svet očami tých, ktorým dôveruje a ktorí pre neho predstavujú minimum bezpečnosti tak veľmi potrebnej. Tieto výnimočné osoby sa pre neho stávajú tiež referenciou pre vlastné morálne výroky a súdy.

Túžba poznať, že sú úprimne milovaní

Dospievajúci potrebuje poznať úprimnú lásku a ľudský rešpekt. Je veľmi citlivý na to, čo si druhí o ňom myslia. Tí druhí to sú často kamaráti a tí, ktorých uznáva.

Mnohoznačnosť citov

Dospievajúci prežíva rôzne protichodné city, ako napríklad:

- lásku a nenávisť

- aktivitu a pasivitu

- jemnosť a hrubosť

- obetavosť a egoizmus

- optimizmus a skľúčenosť

- podvolenie sa a vzburu

- lenivosť a preháňanie práce

- túžba po samote a láska ku skupine (partii)

OBRANNÉ MECHANIZMY

Všetky premeny vyvolávajú úzkosť. Je to ozajstné rozhádzanie osobnosti sprevádzané ťažkosťami, znepokojením, pocitmi viny a strachu, chýbajúcim pocitom bezpečia, neistotou a agresivitou. Telo sa mení, duša tiež a toto z väčšej časti uniká dospelým. Dospievajúci je viac alebo menej vedomou hračkou všetkých týchto zmien.

Aby sa ubránil úzkosti, utieka sa k obranným mechanizmom, ktoré sa niekedy v období dospievania zosilňujú. Medzi ne patria napríklad:

asketizmus – jestvujú mladí ľudia, ktorí úplne popierajú svoje inštinkty, a to na všetkých úrovniach. Majú strach z toho, že ich túžby, ich popudy ich presiahnu, zavalia a naraz si celkom zakazujú vyjadrenie alebo uspokojenie týchto túžob. Sú to mladí, ktorí žijú asketickým životom, sotva jedia, nedoprajú si nijaké potešenie, držia sa veľmi tvrdých životných pravidiel.

intelektualizmus – náruživá práca, okrem iného ocenená spoločnosťou, s náročnými prípravami na skúšky, konkurzy a pod.

konformizmus alebo uniformizmus – štandardné a konformistické správanie chráni jedinca, ktorý patrí do skupiny, a to tak, že splýva s ňou.

rozpoltenosť medzi sexuálnou aktivitou a idealizovanou láskou k partnerovi – napríklad milované dievča nie je to, s ktorou má chlapec sexuálne vzťahy.

silne agresívny postoj – imponujúce správanie hlavne u chlapcov. Ide o priľnutie k skupine s „kolektívnym zákonom mužnosti“.

regresia – dospievajúci sa odvracia, upadáva do predchádzajúcich štádií. Prejavuje sa to bulemickým správaním (orálne štádium), sklonmi k špinavosti alebo naopak prílišným zmyslom pre čistotnosť (análne štádium).

obrátenie citov – v snahe odpútať sa od rodičov sa láska pociťovaná k nim mení na neúctu, protiveň a zlosť. Akoby to bola definitívna snaha odpútať sa a obrátiť sa k iným. Často sú proti rodičom práve tí dospievajúci, ktorí sú k nim najviac pripútaní.

tvorivá činnosť – vnútorné problémy vyústia napríklad do veľkého záujmu o seba, o literárnu činnosť alebo hudbu.

Toto je niekoľko príkladov obranných mechanizmov. Nie všetky sú rovnakého druhu, nemajú rovnakú hodnotu ani rovnakú účinnosť pre dospievajúceho. Podstatné je, aby v nich neskostnatel a aby ich ani nepreháňal, ale aby ich mohol používať postupne alebo všetky s určitou pružnosťou. Existujú spolu s inými mechanizmami, ktoré sa používajú už od detstva, ako napríklad potláčanie (cieľom je udržať mimo oblasti vedomia tie predstavy, myšlienky, spomienky a afekty, ktoré sú momentálne neželateľné), izolácia (zvláštna forma potláčania – oddeľujeme udalosť alebo myšlienku od ich citového kontextu) a vyvolanie reakcie (ukrývaná tendencia správania sa navonok prejaví pravým opakom).

Dôležitou skutočnosťou je rozlišovať medzi chlapcom a dievčaťom. Psychologický vývoj nie je rovnaký. Rovnako sociálne prostredie, ťažkosti v škole, história každého nesú známky odlišnosti. Tieto odlišnosti by mali byť bránou pre ozajstné vedenie dospievajúcich.

Raná adolescencia (vek 11-14)

Stredná adolescencia (vek 15-16)

Neskorá adolescencia (vek 17-18,19)

(Podľa J. Šelingu)

nahor