© hanadesign

Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

HRY V LESE – BEŽECKÉ

Stromová naháňačka

Ide o naháňačku vo vyznačenom priestore čistého lesa s vyššími stromami s hladkou kôrou (najlepšie buky, brezy). Jeden naháňa. Kto sa chce uchrániť pred „babou“, musí vyskočiť na kmeň stromu a objať ho rukami i nohami. Je v bezpečí, pokiaľ má chodidlá nad zemou.

Rúbanisková naháňačka

Na čistinke alebo rúbanisku vyznačte jeden peň stromu. Potom začne normálna naháňačka vo vyznačenom priestore, no kto stojí na vyznačenom pni, je v bezpečí. Na ňom však nesmú byť súčasne dvaja hráči – ak tam vyskočí druhý, prvý musí zoskočiť a bežať preč. (Hru nehrajte, ak je mokro – vtedy sa na pňoch veľmi šmýka!)

Džungľová naháňačka

Hrajte v husto zarastenom teréne, plnom kríkov, stromov, vysokej lesnej trávy, priehlbín... Vyznačte územie približne 50x50 metrov. Chytač bude mať na hlave výrazne sfarbenú čiapku. Kto dostane „babu“, prevezme rolu chytača i čiapku, ktorú si musí hneď nasadiť na hlavu.

Zlodeji a policajti   

Jedno družstvo (zlodeji) odíde do „hôr“ – do určeného úseku lesa, veľkého asi 200x200 metrov. Druhé družstvo (policajti) začne zlodejov prenasledovať dve minúty po ich odchode. Chytený zlodej je odvedený na dopredu určené miesto „do väzenia“. Keď sú všetci pochytaní, družstvá si vymenia úlohy.

Stádo na čistine

Na lesnej čistine obklopenej húštinami, v ktorých je veľa úkrytov, sa rozptýli polovica hráčov. Predstavujú srnčie stádo, ktoré sa tu pasie. Druhá polovica hráčov (označená šatkami na hlave) sa zatiaľ v hĺbke lesa tajne zakráda k čistinke. Je to vlčia svorka, ktorá sa chystá prepadnúť stádo. Keď sú vlci už blízko, vodca svorky dá signál k útoku zavytím „haúúú“. Vlci tam vtrhnú a snažia sa pochytať čo najviac srncov. Koho sa dotknú, ten sa musí posadiť do trávy. Srnec, ktorý utečie do lesa aspoň na desať krokov, je zachránený. Hra končí, keď sú všetci pochytaní alebo poschovávaní v lese.

Utečenci

Štvrtina hráčov – najzdatnejší, najrýchlejší, najvytrvalejší bežci – sú v roli zajatcov, ktorí utiekli z nepriateľského zajatia. Zmiznú v lesnatom teréne veľkom asi jeden štvorcový kilometer. Päť minút po ich odchode za nimi vyrazí zbytok oddielu (prenasledovatelia). Všetci hráči majú za pásom voľne zastrčenú šatku (alebo na rukáve, priviazanú kúskom obväzu). Keď dôjde k súboju utečenca s prenasledovateľom, zvíťazí ten, kto vytrhne protivníkovi skôr šatku (šatku si nesmú pridŕžať rukou!). Utečenec, ktorý príde o šatku, je vyradený a vracia sa na táborisko. Ak je porazený prenasledovateľ, musí nechať svojho premožiteľa voľne odísť a zostať na mieste najmenej 3 minúty. Až potom sa môže znovu pustiť za utečencami.

Hra trvá hodinu (alebo do vychytania všetkých utečencov). Skrývanie nie je hlavným účelom hry a preto sa žiadny utečenec nesmie schovávať na jednom mieste viac ako 5 minút.

Lov na medveďov

Vyberte dvoch-troch najzdatnejších bežcov z oddielu pre úlohu medveďov (môžu to byť aj vodcovia, inštruktori – musia vedieť hru rozvinúť, nabáť sa riskovať, dať hre spád a napätie). Odídu do lesného terénu, ktorého hranice presne určíme podľa prirodzených línií - okrajov lesa, poľa, lúky, ciest, vodných tokov - rozlohou asi jeden štvorcový kilometer. Päť minút po odchode medveďov vyrazia do terénu lovci, predtým rozdelení do dvojíc. Pri zostavovaní dvojíc by mala platiť zásada: s rýchlym bežcom ide jeden pomalší hráč. Lovci pátrajú po medveďoch, a keď sa obaja spoločníci z jednej loveckej dvojice dotknú medveďa buď súčasne, alebo v tesnom časovom slede (do 5 sekúnd), medveď je ulovený a odchádza na táborisko. Ak sa však rýchlejší bežec vzdiali od svojho pomalšieho druha, nie je pre medveďa nebezpečný, ale sám sa vystavuje veľkému riziku. Medveď môže na osamelého lovca zaútočiť. Ak sa medveď niekoho dotkne a nie je pri tom sám ulovený, lovec je „zranený“ a musí sa i so svojim druhom vrátiť na táborisko (alebo dohodnuté miesto). Až odtiaľ môžu znovu vyraziť do lesa na lov.  

Pre túto hru sa najlepšie hodí neskoré popoludnie. Behom hry pribúda šero a medvedi sa pohybujú stále bezpečnejšie a napádajú osamelých lovcov.

Obmena: Medvedi majú sadu dôkazných lístkov. Ak nejaká dvojica medveďa chytí, dostane od neho jeden lístok. Medveď zostáva v hre a lovci sa vrátia do tábora (alebo určené miesto) a hneď môžu ísť ďalej loviť. Pri tejto obmene môžeme herné územie zmenšiť na plochu 300x300 metrov a hráme presne stanovený čas, jednu až dve hodiny.

Naháňanie Tarzana

Rolu Tarzana zverte najvytrvalejšiemu bežcovi (môže to byť vodca alebo iný dospelý človek). Ľudia z Hollywoodu, kde hral Tarzan hlavnú rolu vo filme, ho naháňajú v džungli (lesnatý terén 300x300 metrov), aby od neho získali autogram. Každý z hráčov pátra na vlastnú päsť, a keď ho v teréne dostihne, Tarzan sa vykúpi podpisom – dá prenasledovateľovi jeden z lístkov, ktoré si pripravil ešte pred zahájením hry. Lovec odnesie autogram na táborisko a odchádza znovu naháňať Tarzana.

Tarzanovou hlavnou zbraňou je beh, ale lovcov je veľa a tak sa musí často aj skrývať (aj tak ho ale prenasledovatelia čoskoro uštvú). Hra trvá pol hodinu. Potom sa spočíta, kto získal koľko autogramov.

Aztécky náčelník

Keď španielský conquistádori obsadzovali v 16. storočí oblasti v nedávno objavenej Amerike, používali zvláštnu vojenskú taktiku – najprv sa snažili zmocniť náčelníkov. Vedeli, že indiánske kmene bez vodcu nebudú schopné veľkého odporu.

Vyberte rýchleho chalana – aztéckeho náčelníka – a štyroch jeho sprievodcov (mali by vynikať obratnosťou a silou). Táto päťčlenná skupina vyrazí z tábora do terénu o rozmeroch asi jeden štvorcový kilometer. Desať minút po ich odchode sa za nimi vydajú conquistádori – zbytok oddielu, ktorý sa rozdelí na niekoľko hliadok a budú pátrať po aztéckom náčelníkovi. Náčelník bude zajatý, keď ho španielský vojaci dostihnú a premôžu. Vo chvíli, keď bude náčelník na lopatkách, nesmie už klásť odpor.

Nebude to ľahká úloha, pretože štyria sprievodcovia náčelníka chránia. Keď ich prenasledovatelia dostihnú, postavia sa im na odpor a umožnia náčelníkovi útek.

Úlohou Španielov je do hodiny aztéckeho náčelníka nájsť a zajať. Inakšie prehrajú.

Čísla v lese

V lese na území veľkom asi 20x20 metrov rozmiestnite malé kartičky s číslami 1-42 (môžete hrať aj s malými drevenými kolíkmi, zapichnutými do zeme, na ktorých je hore napísané číslo). Potom hráčom dovolíme 5 minút sa prechádzať po hernom území, aby si všímali, kde sa nachádza ktoré číslo. Potom všetci odídu von z lesa na štartovaciu čiaru, vzdialenú od kraja hracieho územia asi 20 metrov. Každé družstvo vytvorí zástup a jeho príslušníci budú behať pre číslované kartičky v tom poradí, v akom teraz stoja za čiarou.

Vedúci zakričí nejaké číslo a to je signál pre prvého bežca z každého družstva, aby utekal do lesa a našiel tam lístok s vyvolaným číslom skôr ako súperi a ukoristil ho pre svoje družstvo. Kto drží kartičku v ruke a zakričí „mám“, stáva sa jej vlastníkom. Bežci sa vracajú naspäť na štartovú čiaru. Vedúci skontroluje, či má kartička ohlásené číslo a družstvo si ju necháva u seba ako trofej. Potom vedúci vyvolá iné číslo a vyrazia hráči, ktorí sú na rade. Hra pokračuje, až dokým nie sú prinesené všetky čísla. Víťazí družstvo, ktoré ich má najviac.

Rangeri (čítaj rendžri:-)

Do jedného národného parku v Severnej Amerike prišla skupina biológov skúmať voľne žijúce zvieratá. Aby získala nové informácie, rozhodla sa pripevniť niektorým zvieratám na telo miniaturnú vysielačku. Najprv však museli vyhliadnuté zvieratá chytiť, čo nebolo jednoduché. V tom im pomáhali rangeri, profesionálni strážcovia národného parku, ktorí pri tom použili pušky so špeciálnym projektilom, ktorý dostal zvieraťu pod kožu injekciu so silným uspávacím prostriedkom. Tak mohli vedci zvieraťu upevniť vysielačku na telo.

Potrebujeme zarastené, neprehľadné územie, veľké asi 250x250 metrov štvorcových. Oddiel rozdelte na dve družstvá – „rangerov“ a „zvieratá“. Každý z rangerov dostane jednu papierovú guľu a zvieratá zásobu lístkov s názvom druhu, ktorý kto predstavuje (grizzly, bizón, puma...). Zver sa potom rozpŕchne po „národnom parku“. Päť minút po ich odchode vyrazia z táboriska rangeri a hra začína.

Zvieratá pred lovcami utekajú, schovávajú sa v húštinách. Lovci po nich pátrajú, každý na vlastnú päsť, a strieľajú papierovými guľami. Zviera, ktoré je zasiahnuté priamou strelou, zostane stáť a odovzdá rangerovi jeden dôkazný lístok. Obaja hráči sa potom rozídu na rôzne strany a pokračujú v hre.

Lov trvá pol hodinu. Potom sa všetci vrátia na táborisko.

Kto získal najviac lístkov? Kto má od každého druhu aspoň jeden lístok? Ktoré zviera najúspešnejšie unikalo rangerom a vydalo im najmenej lístkov?

Pri opakovaní hry si obe strany vymenia úlohy.

Šifrovačka behavá

Doma si pripravte text, ktorý bude mať aspoň 50 slov – môže to byť info o nejakej chystanej oddielovej akcii, úryvok z nejakej knihy, alebo úloha, ktorú majú hneď potom vykonať. Túto správu zašifrujte tak, aby nebola čitateľná bez kľúča. Použite metódu, kde každé písmeno je nahradené iným. Napríklad si napíšte dve abecedy pod seba, kde tú druhú začnete až od polovice (napr. A=O, B=P, C=R,...), alebo nahraďte každé písmenko abecedy hocijakým iným, len musíte dať pozor, aby ste tam mali všetky písmená. Potom správu zašifrujte podľa kľúča (čiže ACA zapíšete ako ORO... podľa vyššie spomenutého kľúča). Je s tým trochu roboty, ale táto hra za to stojí.

Ak oddiel rozdelíte na štyri družstvá, šifrovaný list rozmnožíte 3 krát. Potom rozpíšete kľúč k lúšteniu na 38 lístkov (ak použijete aj Á, Č a pod. ako samostatné slová), alebo píšte bez diakritiky a vtedy bude lístkov menej. Každý lístok obsahuje kľúč k jednému písmenu v zašifrovanom liste (napr. O=A, P=B, R=C,...). Hráči potom v hre namiesto každého „O“ v liste dosadia „A“ atď. Postupne, ako budú získavať ďalšie písmenká, môžu lúštiť nezrozumiteľný list.

Lístky s písmenami rozmiestnite v lesnatom území veľkom asi 100x100 metrov (u nás sme si najlepšie zahrali na trávnatom povrchu s nízkymi mladými stromčekmi a kríkmi). Potom rozdajte trom družstvám zašifrovaný list. Štvrté bude písmená strážiť. (Prípadne môžu strážiť starší a vodcovia, a vtedy môžu všetky družstvá/družiny lúštiť list.)

Po zahájení hry začnú vyrážať príslušníci družstiev do terénu. Majú jedinú úlohu – nájsť niektorý z lístkov, prečítať si obe písmená, zapamätať si ich a čo najrýchlejšie sa vrátiť do „štábu“ – na miesto, kde jeden člen ich družstva lúšti zašifrovaný list. Nikto si teda nesmie písmená zapisovať, samozrejme ani odnášať, presúvať.

Strážcovia však sledujú terén a prenasledujú každého votrelca. Koho sa dotknú, ten je dočasne vylúčený z hry a musí odísť k dopredu určenej vzdialenejšej méte (strom, senník,...). Až keď sa jej dotkne, môže sa vrátiť a podniknúť ďalší výpad za písmenkami. Zajatec, ktorému sa podarilo prečítať niektoré písmenko skôr, ako bol chytený, môže ho prezradiť svojmu štábu až po návrate od trestnej méty.

Družstvo, ktoré rozlúšti celú správu, víťazí (alebo sa môže vydať splniť úlohu, ktorá bola zadaná v zašifrovanej správe).

nahor