© hanadesign

Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

HRY NA LÚKE - BEZ POMôCOK

Na jednorukú babu (družina)

Obyčajná naháňačka, len ten, kto naháňa ostatných, musí si jednou rukou pridŕžať miesto na tele, kde dostal babu.

Lavínová naháňačka          (oddiel)

Treba trochu väčšie územie. Jeden hráč začne naháňať. Všetci, ktorým dal babu, stávajú sa postupne jeho pomocníkmi a pomáhajú mu chytať. Kto vydrží najdlhšie?

Chytač a jeho pomocníci musia byť zreteľne odlíšení. Začnite hrať napr. so šatkami na hlave a kto dostane babu, musí si šatku strčiť do vrecka.

Na čísla          (oddiel)

Dve družstvá. Každé sa posadí na jednu koncovú čiaru ihriska, oproti súperom. Hráči si rozdelia poradové čísla. Vedúci zakričí niektoré číslo, napr. sedem. Všetci vyskočia. Obe sedmičky bežia cez celé ihrisko na koncovú čiaru, kde pred chvílou sedeli súperi, obehnú métu (vlajku, kameň,...) a vracajú sa späť ku svojej čiare. Ostatní hráči sa medzitým rozptýlili v hernom území a prekážajú sedmičkám súperov v pohybe. Môžu sa im len pasívne stavať do cesty, i s roztiahnutými rukami, ale nesmú ich chytať, ani do nich strkať alebo im podrážať nohy. Sedmičky zatiaľ rýchlo kľučkujú medzi súpermi, aby boli čo najskôr späť. Keď sa blížia k cieľu, sťahujú sa ku koncovej čiare aj ich spoluhráči a posadajú si. Družstvo, ktoré skôr celé sedí v rade na pôvodných miestach, získava bod. Vedúci potom vyvolá iné číslo. Vyvolávajte čísla preskakovane a tak, aby sa všetci vystriedali raz alebo dvakrát v behu okolo mety.

Závody na lúke        (družina/oddiel)

1. Beh na 50 (60,100) metrov z rôznych štartovacích polôh – zo sedu, kľaku, ľahu na bruchu, ľahu na chrbte.

2. Závody na kratšiu vzdialenosť, 10-30 metrov – zakaždým meníme spôsob pohybu – najprv beh dozadu, potom po štyroch a nakoniec na jednej nohe. Ďalšie možnosti: skoky znožmo, beh v hlbokom drepe, s loptou medzi kolenami, s nohami zviazanými okolo kolien, cval bokom.

3. Beh s úlohou – medzi štartom a cieľom sa musí urobiť kotúľ vpred (zbierať šišky, viesť nohou loptu alebo tenisovú loptičku).

Štafety          (oddiel)

Súťažia družstvá s rovnakým počtom súťažiacich. Každé družstvo stojí v zástupe za sebou, na znamenie prví z každého družstva vybiehajú k méte vzdialenej 15 krokov pred každým družstvom, métu obehnú, bežia späť a dotykom ruky o dlaň druhého v družstve predávaju štafetu. Ten hneď vybieha. (Rozhodca kontroluje, aby nedošlo k vybehnutiu skôr, ako po dotyku – pri nepoctivej hre diskvalifikácia družstva v najbližšom kole.) Po predaní štafety ten, čo práve dobehol, sa postaví na koniec svojho družstva. Keď dobehne aj posledný a zaradí sa na koniec, kapitán zdvihne ruku a rozhodca zaznačí čas (alebo poradie). Závod sa skladá z piatich až desiatich kôl. Body z jednotlivých kôl sa spočítavajú.

1. možnosť: Obyčajný beh, skoky na jednej nohe (k méte na pravej, od méty na ľavej), skoky znožmo, beh dozadu, cval bokom, beh po štyroch, žabie skoky (v siedmych kolách).

2. možnosť: Beh obyčajným spôsobom, ale cestou musia splniť tieto úlohy (vždy jednu úlohu v jednom kole): kotúľ vpred, kotúľ vzad, podliezť nízku bránku s prútov, zacvičiť 10 hlbokých drepov, zdvihnúť povraz zviazaný do kruhu, preliezť ním a znovu ho odložiť (v piatich kolách).

3. možnosť: Štartuje sa z rôznej polohy: z kľaku, z tureckého sedu, z ľahu na chrbte, z ľahu na bruchu, zo vzporu ležmo vpredu, zo vzporu ležmo vzadu (v šiestich kolách).

4. možnosť: Z každého družstva štartujú súčasne dvaja závodníci: držia sa za ruku, držia sa za obidve ruky, prvý nesie druhého na chrbte a od méty sa vymenia, prvý robí fúrik k méte, naspäť sa vymenia.

Krotenie divokých koní      (dvaja) - len pre chalanov

Jeden hráč sa predkloní a oprie si ruky o kolená. Druhý sa mu vyšvihne na chrbát, rukami sa oprie o jeho ramená, chodidlá pritlačí k sebe vzadu za telom predkloneného hráča (nesmie ho teda oblapiť okolo pásu). „Kôň“ potom začne poskakovať a snaží sa jazdca zhodiť. Ruky drží stále na kolenách. Ak sa jazdec dotkne zeme, prehrá. Ak však skôr pod ním padne kôň, jazdec víťazí.

Po krátkom odpočinku si vymenia úlohy. Merajte čas. Ak bude po druhom kole stav nerozhodný 1:1, zoberte do úvahy dobu, ktorú sa jazdci udržali na koni.

Bojové prieťahy      (oddiel)

Pozdĺž rovnej čiary sa rozmiestnia dve rovnako početné družstvá, každé na jednej strane, čelom proti sebe. Obe sa snažia pretiahnuť súpera cez čiaru na svoju stranu. Kto sa dostane celým telom na územie protivníkov, je zajatý a odchádza z boja. (Nemusí ísť len o boje dvojíc, môžu si aj vzájomne pomáhať.)  Družstvo, ktoré je vyradené skôr, prehráva.

Zval druhého!          (dvaja)

Dvaja bojovníci stoja čelom proti sebe. Na pokyn rozhodcu začnú zápasiť. Vyhrá ten, kto zvalí súpera na chrbát. Nie je treba porazeného pridržať na lopatkách, stačí aj dotyk chrbtom o zem.

Obmena: Jeden útočí, druhý sa len pasívne bráni. Za akú dobu zvalí útočník súpera na chrbát?

Zhoď súpera!           (dvaja)

Dvaja bojovníci sa postavia čelom proti sebe v dvojmetrovom odstupe. Na povel si objímu svoje nohy tesne nad kotníkmi a začnú sa k sebe približovať poskokmi alebo chôdzou v drepe. Kto sa v zápase prevalí na chrbát alebo na bok, prehral.

Obráť súpera!          (dvaja)

Prvý leží na chrbte, druhý sa ho pokúša prevaliť na brucho. Rozhodca stopuje čas.

Po krátkom oddychu si bojovníci vymenia úlohu. Kto svojho súpera obráti rýchlejšie, víťazí.

Obmena: Prvý si ľahne na brucho, druhý ho má obrátiť na chrbát.

Vysloboď sa z úchopu!      (dvaja)

Je to vlastne hravá forma sebaobrany. Jeden uchopí druhého predpísaným spôsobom a druhý sa má čo najrýchlejšie vyslobodiť. Rozhodca stopuje čas. Potom si bojovníci vymenia úlohy.

Opakujte hru v týchto obmenách: útočník drží napadnutého: 1. za obidva kotníky; 2. spredu za obe zápästia; 3. zozadu za obe zápästia; 4. zozadu okolo pásu; 5. spredu okolo pásu; 6. ľubovolným spôsobom.

Vyskoč na konár!    (dvaja)

Hráme pod osamelým stromom, ktorý má vodorovný konár dosiahnuteľný pri výskoku. Dvaja súperi sa pod konár postavia a čakajú na signál. Až rozhodca pískne, má sa prvý čo najrýchlejšie zavesiť na konár, ale druhý mu v tom chce za každú cenu zabrániť. Rozhodca stopuje čas.

Ak prvý visí na konári alebo uplynú 3 minúty, súboj končí. Po krátkom oddychu začína nové kolo so zmenenými úlohami.

Boj o kruh     (dvaja) - len pre chalanov

Vyznačte kruh v priemere dva metre. Dvaja súperi sa postavia do stredu kruhu čelom proti sebe a na znamenie rozhodcu začnú spolu bojovať všetkými dovolenými spôsobmi. Kto svojho protivníka dostane celého za obvod kruhu, zvíťazí. Podmienkou víťazstva je, že porazený hráč sa nedotýka žiadnou časťou tela vnútra kruhu a má obe chodidlá na zemi za hraničnou čiarou.

Obmena: Hráči bojujú s rukami založenými na hrudi – snažia sa teda jeden druhého vystrčiť z kruhu telom.

Doprav súpera do svojho kruhu! (dvaja) - len pre chalanov

Dvojica hráčov stojí čelom proti sebe. Každý má za chrbtom v dvojmetrovej vziadlenosti malý kruh. Na znamenie rozhodcu začína boj. Jeden sa snaží dopraviť druhého ku svojmu kruhu a prinútiť ho, aby sa kruhu dotkol akoukoľvek časťou tela. Môže ho tam odniesť, zatlačiť alebo odvliecť.

Ak trvá zápas dlhšie ako minútu, končí nerozhodne.

Prenikni za súperovu čiaru!          (dvaja)

Vyznačíme na zemi dve rovnobežné čiary dlhé tri metre, vzdialené od seba 6 metrov. Hráči sa na ne postavia čelom proti sebe. Jeden útočí, druhý sa bráni. Na znamenie vbehnú obaja do priestoru medzi čiarami. V priebehu boja nesmú opustiť ohraničené územie. Útoční má do 30 sekúnd od zahájenia hry preniknúť za čiaru, na ktorej stál obranca. Obranca mu v tom všetkými dovolenými spôsobmi bráni.  Ak prejde útočník v tejto lehote celým telom za obrancovu čiaru, získava bod. Potom sa menia úlohy. Hrá sa do 3-5 bodov.

Priveď zajatca!       (družina/oddiel) - len pre chalanov

Vyznačte dve rovnobežné čiary, vzdialené od seba 5 metrov. Potom rozdelte hráčov na dve rovnako početné družstvá. Obe sa postavia za čiaru proti sebe a striedavo vysielajú k súperom jedného bojovníka. Vyslaný útočník má do 100 sekúnd privliecť na svoju čiaru jedného z protivníkov a tak ho zajať. Ak sa mu to nepodarí, stane sa sám zajatcom súperov.

Rozhodca sleduje čas a dbá, aby sa bojovalo čisto, bez nedovolených zákrokov. Strana, ktorá je práve v obrane, nesmie sa vzďaľovať od svojej čiary. Každý sa bráni na vlastnú päsť, nikto nikomu nepomáha.

Túto tvrdú hru je najlepšie hrať len v plavkách a naboso. Očíslujte hráčov na obidvoch stranách a vysielajte ich pre zajatcov postupne, aby neútočili náhodou len tí silnejší. Víťazí družstvo, ktoré zajme všetkých svojich protivníkov.

Vpád do štvorca      (družina/oddiel) - len pre chalanov

Vyznačte štvorec veľký 15x15 metrov. Družstvo útočníkov stojí mimo plochu štvorca, obrancovia sa rozmiestnia vnútri. Na signál rozhodcu vniknú do štvorca dvaja útočníci súčasne. Majú spoločne dopraviť jedného z protivníkov cez hranicu von a tak ho zajať. Obrancovia môžu v štvorci pred útočníkmi utekať, držať sa drnov, ale nesmú si vzájomne pomáhať. Na získanie zajatca má dvojica len minútu času. Ak sa im nepodarí v tejto lehote dostať niektorého súpera celým telom za hranice štvorca, musia sa ďalšieho snaženia vzdať. Obranca, ktorý bol v limite odvlečený, odchádza z hry.

Obe strany si vždy po minúte menia úlohy. Striedajú sa tak dlho, pokiaľ nie je niektorá pozajímaná do posledného muža.

Prebite sa!    (oddiel) - len pre chalanov

Postavte proti sebe dve rovnako početné družstvá. Vyznačte na lúke 3 metre široký pás a rozdelte ho na rad dielov, širokých striedavo 3 a 2 metre. Väčšie polia obsadia obrancovia, užšie diely zostanú prázdne, je to neutrálne územie.

Prvé družstvo prevezme na začiatku rolu obrancov a postaví do každého väčšieho poľa jedného bojovníka. Pretože pri hre hrá telesná zdatnosť jednotlivcov významnú rolu, má právo druhé družstvo (útočníci) ústami svojho kapitána po vzájomnej porade súperom určiť, kto z nich bude brániť prvé, kto druhé a kto všetky ďalšie polia. Na prvé takticky pošle toho z protivníkov, ktorého považuje za najslabšieho.

Keď sú všetky polia obsadené obrancami, vyrazí bojovník z druhého družstva z čiary, vzdialenej 3 metre od prvého poľa. Má postupne preniknúť všetkými stráženými štvorcami alebo sa aspoň dostať čo najďalej. Obrancovia sa snažia útočníka zadržať a vyniesť alebo vytlačiť ho za bočnú hraničnú čiaru. V okamihu, keď je útočník za bočnou čiarou oboma nohami a nedotýka sa poľa žiadnou časťou tela, jeho úloha končí. Ak sa však skôr dotkne rukou alebo nohou zeme v prázdnom neutrálnom páse za prvým poľom, musí ho obránca pustiť a dovoliť mu, aby tam postúpil. Útočník tým získava pre svoje družstvo jeden bod. V neutrálnom pásme sa môže zdržať maximálne 10 sekúnd, potom musí zaútočiť na druhé strážené pole. Tam prebieha opäť rovnaký boj. Útočník sa snaží dotknúť zeme v ďalšom neutrálnom pásme, kde by získal ďalší bod.

Keď je útočník niektorým obrancom vytlačený za bočnú čiaru alebo prenikne všetkými stráženými poľami, zaznamená rozhodca jeho družstvu počet vybojovaných bodov. A nastupuje ďalší člen druhého družstva k útoku na prvé pole. Body, ktoré získa, sa pripočítajú k bodom prvého bojovníka.

Keď sa všetci útočníci vystriedajú, vymenia si družstvá úlohy.

Muž proti mužovi    (oddiel) - len pre chalanov

Dve družstvá, oblečené len v plavkách, vybehnú proti sebe z protichodných koncov lúky a keď sa niekde v strede stretnú, pustia sa do zápasu. Kto je svojim súperom zvalený do trávy a dotkne sa oboma lopatkami zeme, odchádza z boja a ďalej sa môže už len pozerať.

Môže dochádzať len k súbojom jedného proti jednému, dvaja spojenci nemôžu súčasne zaútočiť na osamelého protivníka.

Prehrá družstvo, ktorému nezostane v hre žiadny hráč.

Angličania proti Škótom    (oddiel) - len pre chalanov

Zvolte pre túto hru taký úsek lúky, ktorý je rozdelený na dve časti prirodzenou hranicou – lesným chodníkom, pásom stromov, potokom. Angličania sa rozostavia na ľavej polovici hernej plochy, Škótom patrí pravá polovica. Obe strany rozhádžu na svojom území rovnaký počet vecí (napr. časti oblečenia, čiapky, tričká, topánky...). A potom podnikajú nájazdy k súperom a odnášajú odtiaľ ukoristené veci a umiestňujú ich na svojom teritóriu. Kto je na cudzej strane hranice chytený a zvalený na zem (stačí, keď pri boji klasne na jedno koleno), musí nielen vydať svoju korisť, ale naviac putuje bez odporu do väzenia. Tam pobudne tak dlho, pokiaľ ho niektorý spoluhráč nevyslobodí. Zajatec môže z väzenia utiecť, len keď sa ho dotkne voľný druh. Väzenie je dosť hlboko na území nepriateľov, a tak býva pokus o vyslobodenie zajatých kamarátov spojený so značným nebezpečenstvom, že bude osloboditeľ sám premožený a zajatý.

Boj Angličanov so Škótmi môže skončiť niekoľkými spôsobmi:

1. Jedna strana je zajatá do posledného muža. Hra pre nich končí porážkou, aj keby mala na svojom území väčšinu vecí, o ktoré sa bojuje.

2. Všetka korisť sa presťahovala na územie jedného družstva, ktoré tým zvíťazilo.

3. Po uplynutí stanovenej lehoty (napr. 20 minút po zahajovacom signále). Obe družstvá spočítajú, koľko vecí majú na svojej polovici – víťazí to družstvo, ktoré ich má viac.

Obchod s obuvou    (oddiel)

Hráči si vyzujú topánky. Tie dajte na kopu a dôkladne premiešajte. Na signál sa všetci rozbehnú od čiary, vzdialenej dvadsať metrov, ku kope a začnú v nej hľadať svoje topánky. Kto ich nájde, rýchlo sa obuje a vráti sa na svoje miesto. Víťazí družstvo, ktoré stojí skôr v rade na štartovacej čiare, dobre obuté (aj zaviazané šnúrky).

Útok na hradby        (oddiel)

Hra, pri ktorej sa útočník pokúša prejsť spojenou radou protihráčov.

Na začiatku si dvaja kapitáni vyberú striedavo po jednom hráčovi do svojho družstva. Potom sa každé družstvo zoradí na jednej obrannej línii. Línie sú od seba vzdialené 3 metre a družstvá na nich stoja čelom proti sebe v spojenej rade (držia sa za ruky). Kapitán rozostavuje svojich ľudí tak, aby nikde nevzniklo veľmi slabé miesto, zaraďuje striedavo silnejších a slabších.

Keď je všetko pripravené k boju, vyšle kapitán prvého družstva jedného útočníka, aby prerazil „hradby“ súperov – prenikol medzi dvomi protivníkmi. Útočník ich môže prinútiť nárazom alebo silným tlakom, aby sa pustili, smie sa pokúsiť podliezť pod spojenými rukami alebo medzi nohami súperov. Keď sa mu na jednom mieste útok nepodarí, môže sa pokúšať o prerazenie hradieb inde, najviac však 3 krát po sebe. Ak prenikne hradbou súperov, vezme so sebou do zajatia tých dvoch hráčov, medzi ktorými prešiel. Ak je však odrazený aj jeho tretí útok, zostáva sám u súperov ako zajatec.

Potom vyšle jedného útočníka druhé družstvo. Obe strany sa pravidelne striedajú. Zajatci sa zaraďujú medzi súperov a od tej chvíle musia pomáhať zo všetkých síl tomu družstvu, na ktorého strane sa ocitli. Hra končí, keď je jedno družstvo zajaté do posledného muža.

Hu-tu-tu-tu  (oddiel)

Vyznačte hraciu plochu veľkú 30x15 metrov a rozdelte ju na polovicu. Pred zahájením hry sa v ľavom štvorci rozostaví družstvo A,  pravom štvorci družstvo B. Potom obe strany vysielajú na územie súperov jedného útočníka, ktorý sa tam má dotknúť jedného alebo viacerých protivníkov a vrátiť sa na svoje územie. Útočník sa v čase svojho pobytu medzi súpermi nesmie nadýchnuť – inakšie je zajatý. Pred vstupom na cudziu polovicu sa teda u hraničnej čiary naposledy zhlboka nadýchne a potom už len pomaly vydychuje s tým, že musí zreteľne vyslovovať hu-tu-tu-tu-tu-tu... Obrancovia sa útočníkovi vyhýbajú, ale vo vhodnom okamihu po ňom skočia a snažia sa ho všetkými prostriedkami zadržať na svojom území, pokiaľ mu dôjde dych. Keď sa útočník nadýchne, je zajatý a odchádza z hry. Ak sa mu však podarí pred novým nádychom návrat na vlastné územie (stačí, keď sa dotkne hraničnej čiary aj jedným prstom), všetci súperi, ktorých sa dotkol, sú zajatí a odchádzajú z hry.

Obe družstvá sa pravidelne striedajú a útočník B môže prekročiť hranicu hneď, ako sa útočník A vráti na svoje územie alebo je zajatý. Družstvo, ktoré zajme všetkých súperov, zvíťazí.

Na začiatku sa môžu hráči očíslovať a vyrážajú potom k súperom podľa čísel (výhodou očísľovania je prehľadné striedanie všetkých hráčov, nevýhodou znížená možnosť taktiky útokov).

Obmena: Zajatí hráči neodchádzajú z hry, ale začlenia sa k družstvu, ktoré ich zajalo, a hrajú za nich (v tomto prípade je však často hra nekonečná a niektorí pomalí hráči neustále menia miesto svojho pobytu zo strany na stranu).

Boj o kruhy   (oddiel)

Vyznačte štvorcovú plochu 30x30 metrov a vyznačte v nej na rôznych miestach kruhy o priemere 1,5-2 metre. Polovica hráčov sú obrancovia a každý z nich obsadí jeden kruh. Druhá polovica, útočníci, sa rozostavia za hranicami štvorca a na signál rozhodcu vtrhnú do herného územia. Do minúty majú obsadiť čo najväčší počet kruhov. Za obsadený sa považuje kruh, ktorého obranca bol z neho dovoleným spôsobom vytiahnutý alebo vystrčený tak, že je celým telom za obvodom. Útočníci môžu bojovať s obráncami jednotlivo alebo aj v skupinkách.

Za minútu hlási píšťalka koniec boja. Obsadené kruhy sa zrátajú a strany si menia úlohy. Víťazí družstvo, ktoré obsadí viac kruhov.

Na hradného (družina)

Na vrchu malého kopčeka alebo na najvyššom bode svahu je sídlo obrancu hradu. Obliehatelia prenikajú hore po svahu a snažia sa hradného stiahnuť dole. Kto obsadí vyprázdnený vrchol, stáva sa pánom hradu.

Je to boj všetkých proti všetkým. Na obrancu hradu sa smie útočiť len zdola.

Obrana hradu           (družina/oddiel)

Polovica hráčov predstavuje obrancov hradu. Vyberú si zo svojho stredu jedného „hradného pána“. Ten sa postaví na vrch trávnatého kopčeka a jeho spoluhráči sa rozmiestnia okolo neho pod hradbami, ktoré sú vyznačené dva metre pod vrcholkom.

Druhá polovica hráčov sa rozostaví na úpätí kopčeka a na signál rozhodcu zaútočí na hrad s úlohou čo najrýchlejšie strhnúť hradného pána pod hradby. Obrancovia im ale bránia v prístupe do hradu, zrážajú ich zo stráne dole a robia hradnému pánovi telesnú stráž. Rozhodca zastaví stopky v okamihu, keď je hradný pán celým telom pod hradbami. Potom si obe strany vymenia úlohy a boj začína znovu.

nahor