|
©
hanadesign
Brainstorming
(brain
– mozog, storm - búrka)
Metóda
brainstormingu
 Ľudia
mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja,
že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé,
smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v
učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné.
Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či
nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto
je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry,
ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych
nápadov.
Zásady
brainstormingu:
-
oddelenie tvorby, produkcie nápadov, od ich
hodnotenia
-
kvantita vyvoláva kvalitu - čím je nápadov
viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi
nimi objaví originálny nápad; najlepšie nápady sa
objavujú spravidla až ku koncu prezentácie nápadov,
keď už všetky konvenčné nápady sú vyčerpané
-
ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú,
pomáhajú si atď., vyprodukujú viac nápadov, ako
keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa
spočítajú
Ukázalo
sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich
produkcie umožnilo vytvorenie až o 90% viac originálnych
nápadov ako pri tradičnom spôsobe, keď po vyslovení
nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie
sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78% viac originálnych
nápadov a prácou v skupine o 70% viac originálnych nápadov
ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom
súčte ich nápadov.
Pravidlá
brainstormingu
(za
účelom realizácie týchto zásad):
1.
Pravidlo zákazu kritiky.
V
priebehu tvorby nápadov je zakázaná akákoľvek
kritika nápadov. Treba úplne vylúčiť aj
kritizovanie v zastretej, alebo neverbálnej podobe (úškľabok,
mávnutie ruky a pod.), aj za cenu vylúčenia
nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového
zasadnutia.
2.
Pravidlo uvoľnenia fantázie.
Každý
účastník sa má usilovať čo najviac uvoľniť svoju
fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že
najneobvyklejšie a zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu
byť tie najlepšie, alebo môžu k nim viesť. Čím je
nápad divokejší a búrlivejší, tým lepšie.
3.
Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov.
Každý
účastník sa musí usilovať vyprodukovať čo najviac
nápadov. V prípade ustrnutia iniciatívy účastníkov
musí zasiahnuť a oživiť diskusiu svojimi návrhmi,
alebo vytýčením zatiaľ nepoužitých možností vedúci
brainstormingového zasadnutia.
4.
Pravidlo vzájomnej inšpirácie.
Pre
úspešný priebeh brainstormingu je dôležitá kombinácia
a vzájomné spájanie, zdokonaľovanie nápadov, rozvíjanie
myšlienok ostatných a pod.
5.
Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov.
Počas
brainstormingového zasadnutia neplatia vzťahy
nadradenosti a podriadenosti, všetci účastníci
sú si rovní a podľa toho by sa mali aj správať.
Platí iba podriadenosť vedúcemu zasadnutia.
Metóda
brainstormingu sa skladá obyčajne z týchto etáp:
1.
Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia,
problémom a s pravidlami brainstormingu. V tejto
etape sa môže realizovať aj krátka beseda o probléme,
alebo krátka "mozgová rozcvička" - netradičné
riešenie nejakého miniproblému.
2.
Tvorba, produkcia nápadov, riešení. Tejto
etape sa zvykne hovoriť aj vlastný brainstorming. Tu
je obzvlášť dôležité dodržať všetky vyššie
uvedené pravidlá brainstormingu. Nápady sa odporúča
písať na tabuľu alebo na veľký papier, aby všetci
účastníci mali neustále pred očami všetky doterajšie
nápady. Nesmie sa však uvádzať, kto návrh povedal,
pretože nejde o ľudí, osoby, ale o nápady, riešenia.
Účastníci sa hlásia a pri jednom vystúpení môže
účastník povedať iba jeden nápad. Optimálny čas
tejto etapy sú dve až tri štvrťhodiny s malými
prestávkami po každej štvrťhodine, aby sa umožnila
inkubácia.
3.
Prestávka. Podľa charakteru riešeného problému
môže trvať niekoľko minút, hodín, ale aj dní. V
jej priebehu sa "odosobnia" návrhy a môžu
nastať aj významné zmeny v motivácii účastníkov
brainstormingu.
4.
Vyhodnocovanie návrhov, riešení. Určia sa
kritériá na hodnotenie návrhov. Týchto kritérií by
nemalo byť viac ako 5-6, lebo ináč sa stanú neprehľadnými
- zaradenie návrhov do istých skupín podobných návrhov,
výber najlepších návrhov na ich ďalšie
rozpracovanie, výber najdivokejších návrhov na úvahy,
ako ich možno využiť, zhodnotenie vybraných návrhov.
Je dôležité sústrediť sa na to, ako sa nápady dajú
uskutočniť a nie na hľadanie dôvodov, prečo sa to
nedá. V tejto etape zohráva kľúčovú úlohu
hodnotiace myslenie, dokazovanie, práca s kritériami a
ich dôsledkami a pod.
Metóda
brainstormingu je pre účastníkov veľmi namáhavá,
vyčerpávajúca. Podľa zistenia fyziologického
prieskumu, energetická spotreba účastníkov
brainstormingu trvajúceho hodinu a pol sa rovná
desiatim až dvanástim hodinám, normálnej pracovnej záťaže.
Rôzne
variácie brainstormingu:
Písaný
brainstorming
(brainwriting),
ktorého podstata spočíva v tom, že hárok papiera
putuje od jedného účastníka zasadnutia k druhému a
každý účastník doňho postupne vpíše svoj návrh.
Ping-pongový
brainstorming
je určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden účastník
povie návrh, na ktorý reaguje druhý účastník
svojim návrhom, potom opäť prvý atď.
Hobo
metóda.
Niektorým účastníkom brainstormingu vadí, že si
nemôžu problém pokojne premyslieť, alebo naštudovať
ho z literatúry. Preto po oboznámení sa s problémom
brainstormingu, nasleduje etapa samoštúdia a až potom
nasledujú ďalšie etapy: tvorba návrhov, atď.
Gordonova
metóda. Ide v
podstate o variant brainstormingu, cieľom ktorého je
vytvoriť iba jedno, ale zato nové, originálne riešenie
problému. Aby sa to dosiahlo, na začiatku zasadnutia
nikto, okrem vedúceho, presne nevie, aký problém sa má
riešiť. Účastníci riešia problém zoširoka, zo všetkých
aspektov, ktoré vedúci postupne zužuje, až sa
nakoniec nájde riešenie problému.
(Zdroj:
internet)
nahor
|
