© hanadesign Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

Tajomstvá lesnej múdrosti

„Poď so mnou tam, kde je nebo vysoké a modré a kde oblaky biele rýchlejšie než kde inde plávajú. Počuješ tú pieseň vetrov v korunách borovíc? Počuješ tu pieseň diaľok závratných? Ticho a velebne šumia hlavy stromov. Žiara slnka červenavá steká po ich rozpukaných kmeňoch a vôňa ihličia ťa omámi. A večer oheň táborový tam do tmy potom zasvieti a vyvolá v tebe pocity, ktoré otrasú tvojou dušou.“ 

 J. Foglar

Máš odvahu a túžbu hľadať a objavovať zmysel v tajomstvách lesnej múdrosti? Tak potom si zasekol oči do správnej stránky.

Indiánovo posolstvo

Indián bol veľký prorok života v prírode. Mal silu, pokiaľ žil na slnku. Bol majstrom lesnej múdrosti, najstaršej, zo všetkých vied; tej, ktorá predovšetkým pestuje mužné vlastnosti. K lesnej múdrosti patrí sila, rýchlosť, obratnosť, odvaha, znalosť lesov a lesných tvorov, hviezd, vôd, umenie pestovať rastliny a všetko, čo zdatného človeka privádza do tesného kontaktu s čistou prírodou pod modrou oblohou. Indián hlásil posvätnú povinnosť ctiť, skrášľovať a zdokonaľovať svoje telo. Hľadal vo všetkom krásu. Učí nás, že ak máme v sebe ducha krásy, môžeme vniesť krásu do všetkého okolo seba. Naučil nás, ako urobiť krásnym každý nástroj, každú nádobu, časť odevu i dom, dokonca i každý pohyb. Jeho piesne, legendy, tance, obrady a zvyky dokazovali v každodennom živote, aký je jeho duch. A také krásne stany, pokrývky, košíky a kánoe nevie vyrábať nikto iný na svete. Tieto veci len vyjadrovali Indiánovu rozšírenú vieru, že Veľký Duch je vo všetkom, všade a ustavične.

Štvornásobný zákon

Z veľkého ústredného ohňa sa rozbiehajú  štyri cesty – cesta tela, cesta mysli, cesta ducha a cesta služby. Všetci ľudia, ktorí chcú byť skutočnými ľuďmi, musia ísť po týchto štyroch cestách. Každá z nich vedie ku svetlu, malému ohníčku, ktorý sa zapaľuje z veľkého ústredného ohňa. Tieto svetlá sú krása, pravda, sila a láska. Z týchto štyroch svetiel vychádza dvanásť zákonov lesnej múdrosti:

Toto je svetlo krásy:

1. Buď čistý, ty sám i miesto, kde žiješ.

2. Rozumej svojmu telu a maj k nemu úctu. Je chrámom ducha.

3. Buď priateľom všetkých neškodných tvorov. Chráň stromy a kvety, obzvlášť dávaj pozor na oheň v lese i v meste.

Toto je svetlo pravdy:

4. Čestné slovo je sväté.

5. Hraj poctivo. Falošná hra je to isté ako zrada.

6. Buď pokorný. Uctievaj Veľkého Ducha a rešpektuj vieru iných.

Toto je svetlo sily:

7. Buď odvážny. Odvaha patrí k najvznešenejším vlastnostiam.

8. Mlč, pokiaľ hovoria starší, a preukazuj im úctu aj inak.

9. Buď poslušný. Poslušnosť je základná povinnosť na ceste lesnej múdrosti.

Toto je svetlo lásky:

10. Buď láskavý. Vykonaj aspoň jeden dobrý skutok denne.

11. Ochotne pomáhaj druhým. Konaj svoje povinnosti.

12. Buď veselý. Raduj sa z toho, že žiješ.

Liek na oblohe: Slnečné lúče majú moc zahnať mnohé choroby, preto ich považujeme za zázračný liek.

Posvätný oheň: Je to oheň vzniknutý trením driev. Je to slnečné teplo skryté v dreve, ktoré sila luku opäť uvoľňuje. Je to symbol Veľkého Ducha.

Zmysel snemového kruhu

Prečo sedíme v kruhu okolo ohňa? To je stará história.

Kedysi dávno, skôr, než získali oheň, museli ľudia sedávať na stromoch a celú noc sa triasť strachom pri pohľade na planúce oči dole v húštinách – oči číhajúcich šeliem.

Ale keď ľudia objavili oheň, mohli sedieť celú noc na zemi, pretože sa dravé zvieratá ohňa báli a držali sa od neho v úctivej vzdialenosti. Oheň človeku poskytoval ochranu, teplo, pohodlie a príležitosť k spoločenskému stretnutiu. Všetko to dobré, čo vyjadrujeme slovom „domov“, nachádzame aj okolo ohňa.

Okrem toho sa skupine ľudí najlepšie sedí v kruhu. Každý tu má svoje miesto s dobrým výhľadom na všetkých ostatných a všetci vidia dobre na neho. Človek pritom cíti, že je skutočne súčasťou toho, čo sa tu odohráva. Taký pocit by nemal, keby sedel niekde v kúte. Kruh je dôstojný a demokratický. Preto odmietol kráľ Artuš starodávny dlhý stôl s dvojitou úrovňou, kde na čestnom vyvýšenom mieste sedávali šľachtici a na nižšom mieste jednoduchý ľudia, a zriadil guľatý stôl. U toho stola všetci, čo boli hodní prísť, sedávali na rovnakej úrovni, boli ako bratia, mali rovnakú dôstojnosť i zodpovednosť. A každý z nich mal čestný záväzok plniť si svoje povinnosti. Preto tu vládol láskavejší duch a zmysel pre vzájomnú závislosť.

Podobné myšlienky sa spájajú aj so snemovým kruhom kmeňa lesnej múdrosti. Tiež z týchto dôvodov sa koná snem vždy v kruhu, a pokiaľ je to možné, pri ohni. Keď všetci sedia v kruhu okolo ohňa, a vdychujú vôňu horiaceho dreva, vracajú sa spomienky na dávno minulé časy a s nimi aj ich jednoduchý, vážny duch a zmysel pre bratstvo.

Kúzlo táborového ohňa

Čo je tábor bez táborového ohňa? To ani nie je tábor, ale studené miesto v krajine, kde sa náhodou na čas usadili nejakí ľudia.

Počas stotisícov rokov videli ľudia v požehnanom ohni symbol i prostriedok zaisťujúci svetlo, teplo, bezpečie, priateľské zhromaždenie, snem. Radiátor ústredného kúrenia ani plynový šporák nevyžaruje kúzlo – tie nechávajú naše srdcia ľahostajné. Len prastarý posvätný oheň živený drevom má tu moc a dojíma nás, rozoznieva v nás struny vzpomienok na dávnu jednoduchú minulosť. Keď ľudia sedia spolu pri táborovom ohni, zdá sa, ako keby zo seba zhodili modernú šupku a neistotu a vrátili sa k privitimizmu – aby sa stretli ako človek s človekom – aby ukázali svoju obnaženú dušu. Druh, ktorý sedí vedľa vás pri táboráku, získava vašu lásku alebo nenávisť, väčšinou však lásku. A ak ste spolu v mieri a pohode táborili, spája vás trvalý zväzok bez ohľadu na to, ako sú si vaše svety vzdialené.

Táborový oheň je teda skutočným ústredným bodom každého jednoduchého bratstva. Mali by sme využiť jeho magickú moc.

„Niektorí  už išli spať, po peknom táboráku, plnom pesničiek a veselých výstupov. My piati sme však ešte ostali sedieť. Bolo ticho, hlboké ticho. Bolo počuť len nepravidelné praskanie smrekových polienok v táborovom kruhu. Sedím zahľadený do plameňov ohňa, a len tak sa nechávam unášať nekonečným pokojom tejto chvíľe. Myšlienky mi odnáša jemný vetrík, ktorý poletuje nad zaspávajúcim táborom. Zrazu sa ocitám v objatí nekonečne krásnej jednoduchosti a moja unavená duša chce kričať -  vidím krásny svet, priateľov, bratov, Boha...“

Totemy

Väčšina indiánskych kmeňov považovala za svojho predka určité zviera. Jeho obraz sa potom stal totemom kmeňa. Totemové koly, ktoré si Indiáni vztyčovali pred svojimi stanmi, znázorňovali ich „totemových predkov“ – korytnačky, orlov, medveďov a iné zvieratá, alebo aj podoby zomrelých náčelníkov. Symbol mohol byť nielen vyrezaný do kôlu, ale i namalovaný na tí-pí, kánoich, zbraniach a neraz i na hrudi bojovníka, uberajúceho sa vojnovým chodníkom. Pred obydlím niektorých rodín stával i mohutný „kôl-mat-totem“. Okrem toho mala väčšina Indiánov tiež svoje totemy osobné.

Mohli by sme na tábore vždy vyrobiť aspoň jeden táborový totem. Bolo by to super. Ale aj ty si môžeš vyrezať a vymalovať svoj vlastný totem a to kľudne môžeš začať aj teraz, pretože na tábore ti na to možno nezostane veľa času. A keď na tábore bude pri táborovom kruhu stáť tvoj osobný totem, budeš vyzerať ako pravý Indián-skaut a všetci ťa budú úctivo zdraviť – hau kola alebo toniktuka he.

Samorasty

Hľadal si už v lese samorasty? Je to takmer detektívna činnosť, zvlášť pre zálesáka s výtvarne citlivým okom a šikovnými rukami. Les ukrýva veľa podivne skrútených konárov a koreňov a žilnatých driev. Najprv nám naša fantázia pomáha hľadať v nich najrozmanitejšie podoby zvierat a ľudí, potom pátrame po samorastoch len pre ich výtvarnú krásu. Niektoré ešte dotvoríme nožom alebo pílkou, hodnotnejšie sú však neupravované samorasty. Tie necháme uschnúť. Potom ich pripevníme na drevenú placku, alebo tam navŕtame očko pre zavesenie na stenu. Niektoré môžeme ešte nalakovať bezfarebným matným lakom. A nezabudni, že správny zálesák nezničí kvôli samorastu živý strom, ale berie samorasty len z padnutých alebo mŕtvych stromov.

Indiánske „veci“

-          Indiáni videli v každej veci kúzlo (wakan), verili v moc prírodných síl

-          Medicimani dokázali liečiť nielen vďaka viere, ale aj vďaka hlbokej znalosti rastlín

-          Obrady a rozjímania mali v živote indiánov svoje miesto

-          Muži – mali na starosti lov a boj

-          Ženy – mali na starosti bežné záležitosti tábora – oheň, jedlo, výrobu rôznych predmetov

-          Muž mohol mať aj viac žien, ale musel preukázať statočnosť v boji; za nevestu sa platilo otcovi koňmi

-          V boji sa vysoko cenila odvaha a statočnosť

Symbolika tipi

-    Podlaha – zem, na ktorej žijeme

-          Steny – nebo

-          Tyče – cesty zo sveta do zeme duchov, ktoré spojujú človeka s Veľkým tajomstvom (wakan tanka)

-          Kúsok za ohniskom mávali niečo ako rodinný oltár - „kúsok lahodnej zeme“, tu indiáni ukladali napríklad bylinky na spalovanie, ako obetu duchom. Dym tak odnášal modlitby „tým hore“.

-          Majiteľ sedí v tí-pí vzadu oproti dverám

-          Tí-pí – má byť otočené dverami na východ

Indiánska sauna – initipi

-          Vnútri musí byť úplná tma – dať veľa vrstiev (spacáky, deky,...)

-          Na ohnisku v blízkosti sauny žhaviť asi hodinu na väčšom ohni žulové kocky (až do biela)

-          Oheň by sa mal zapalovať z východnej strany – je to PETA OWIHANKEŠNI – nekončiaci, nesmrteľný oheň

-          Kamene sa potom vyberajú drevenými vidlicami asi 1,5 m dlhými (dovnútra sa tak nedostanú uhlíky, ktoré spôsobujú nepríjemný zápach)

-          Dovnútra sa vchádza naľavo a obchádza sa ohnisko v smere hodinových ručičiek – „so slnkom“

-          Náčelník ide posledný a sedí naľavo pri vchode

-          Zvonku by mal potom pomocník utesniť dvere sauny

-          Všetci sedia so skríženými nohami

-          Sedí sa v úplnej tme a nikto nehovorí – panuje hic a napätie

-          Po chvíli čakania náčelník chrstne vodu zväzkom bylín do kameňov (4x)

-          Náčelník posiela kotlík s pitnou vodou dokola, aby sa každý mohol napiť (kotlík môže ísť aj cez dvere)

-          Z druhého kotlíka sa v prípade potreby dolieva voda na kamene naberačkou

-          Po priliatí vody všetci volajú HO PILAMAYA (áno ďakujem) alebo HIYA PILAMAYA (nie ďakujem) – ak majú dosť

-          Po niekoľkých minutách sa buď nadvihne otvor (2-3x celé opakovať) alebo sa vybehne von a potom sa pokračuje (2-3x celé opakovať)

-          My väčšinou po riadnom vypotení vybehneme von a hodíme sa do vody. (Ale ešte jedna finta -  skúšali ste už saunu v zime, keď vybehnete von do „mínusu“ a gúľate sa v snehu? – že to je dobré, ale je to šok pre organizmus, tak len pre úplne zdravých!)

Symbolika initipi

-          Temná chyž – lono Matky zeme

-          Tma – prehliadanie ľudských názorov

-          Horúce kamene – príchod života

-          Horúca para – tvorivá sila vesmíru

-          Dvere na východe – strana života, sily, svitanie múdrosti

Indiánsky slovník

(dakotský)

bizón, býk – tatanka

kôň – tašunka

jeleň - tabloka

srnka – tawiyelan

vlk – šunkoteča

rys – inmu

had – wabluška

slimák – igli

jastrab, sokol – četan

mačka – inmušunka

komár – čaponka

pavúk – unktomi

vták – zitka

ryba – hogan

žaba – naška

zviera – woteča

hmyz – watutka

strom, drevo – čan

les - čontanka

bylina, tráva – peži

kvet – wahča

údolie – čokan

cesta – čanku

hora, kopec, vrchol - paha

jazero - ble

prameň – oičage

potok - wakpalan

rieka - wakpa

zem, hlina - maka

skala - imniža

kameň - inyan

boh, veľký duch – wakantanka

duša – nagi

slnko – anpetu wi

mesiac – haniyetu wi

hviezda - wičanhpi

vietor - tate

mraky, nebo – mahpiya

iskra - pešniža

oheň - peta

táborový oheň - očeti

dym - šota

kostol – tipi wakan

dom, indiánsky stan – tipi

chata – čan tipi

tábor – owanka

indiánska sauna – initipi

mučiarenský kôl – čansan

indián – ikče wičaša

bojovník – akičita

lovec – waope

beloch – wašičun

hosť – kičopi

priateľ – kola

ľudia – oyate

muž, človek – wičaša

otec – ate

chlapec – hokšilan

syn – činkši

žena – winyan

matka – ina

dievča – wikoška

dcéra – čunkši

dieťa – činča

bubienok – čančega

čelenka, klobúk, čiapka – wapaha

čln, kánoe – wata

nádoba – koka

odev – šina

čin – woečon

hra – wičoškate

kniha – wowapi

krok – čaeglo

kruh – tapa se

lov – akutapi

sila – wookihi

tanec – wačipi

pieseň – olowan

zákon – woope

hlava – pa

kosť – hu

krv – we

koža – ha

kožušina – hin

alkohol - miniwakan

čaj – wahpe pežihuta

voda - mini

jedlo – wo

mäso - talo

ryža – psin

nôž – mila

sekera - onspe

luk – itazipa

šíp - wankinkpe

deň - anpetu

noc - hanyetu

týždeň – anpetu šakowin

mesiac - wi

rok - omaka

jar - wetu

leto - bloketu

jeseň - ptanyetu

zima - wanietu

biela, čistá - ska

čierna - sapa

červená – ša, luta

hnedá - san

modrá - to

zelená - toto

žltá - zi

dobrý, krásny - wašte

zlý - šiča

lenivý - kuža

mladý - teča

starý - kan

veselý - iyuškin

veľký - tanka

malý - čikalan

dlhý - hanska

bláznivý, opitý - witko

ďaleký, ďaleko - tehan

veľa - ota

málo - tonana

a - na

čo, niečo - taku

ahoj (muži) – hau, hau kola

ahoj (ženy) – toniktuka he

áno – ho

nie – hiya

Prízvuk  je na druhej slabike,  prídavné  meno  alebo číslovka  stojí vždy za  podstatným  menom, množné číslo:   pridáva  sa  koncovka –pi,  nepridáva sa,  ak množstvo  vychádza  z  číslovky,  ak sa  –pi  na konci slova nachádza (tipi), a ak sa môže dať k prídavnému menu, nedáva sa k podstatnému. Príklad skloňovania: tanka (veľký), sam tanka (väčší), iyotan tanka (najv.)

A ešte pár myšlienok: od E. T. Setona

„Pretože som spoznal trýzeň smädu, vykopal som studňu, aby z nej mohli piť aj iní.“

„Buď čistý, silný, vždy ochraňuj prirodzený život.“

„Buď vážny, mlčanlivý a počúvaj.“

„Múdry je ten, čo sa dokáže učiť od druhých.“

„Kto nectí svetlo života, nikdy nevzhliadne jeho žiaru.“

„Človek sa musí vyvíjať v štyroch smeroch – telom, mysľou, duchom a službou.“

„Našim cieľom je naučiť sa žiť v prírode, pretože tam si vybudujeme svoje telá a upevníme svoje duše...chceme sa pozerať životu z očí do očí, byť pripravení ku každej úlohe, ktorú dostaneme medzi našimi druhmi a tešiť sa z každej skúšky, aby sme sa ňou stali pánmi silných duší v ich velebných svätyniach.“

nahor