x
Ako
nedospieť k vyhasnutiu nadšenia ;-)
...v
osobnom živote, v duchovnom živote, vo vzťahoch...
Okolo
nás je veľa takých, ktorých by sme mohli nazvať trosky
alebo aspoň vyhasnuté pece. Ako tak
nedopadnúť? Čo
je príčinou, že človek kedysi tak nadšený zrazu
ochabol?
Alebo pec,
kedysi tak silne horiaca, vyhasla?
Aké sú príčiny a dôsledky a čo s tým
robiť?
„Už
dnes rozhoduješ o svojej budúcnosti.“
1.
Fyzická lenivosť
=
spohodlnel
si, máš nedostatok fyzického pohybu, osvojil si si
konzumný životný štýl, priberáš
na váhe, si
pôžitkár...
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ duševnú
výkonnosť a fyzickú pohyblivosť a celkovú
sviežosť
=
uchováš si ich len vtedy, ak na nich cielene pracuješ
= učíš sa, čítaš, pohybuješ sa, športuješ,
striedmo a zdravo sa stravuješ...
Nachádzajú
sa v tebe tendencie k lenivosti, k ničnerobeniu,
k pohodlnosti, k nečinnosti...? Čo s tým
urobíš?
2.
Strata „ukotvenia“
=
si ako loďka, ktorá sa odviazala od ukotvenia na brehu
a začne si plávať podľa toho, ako fúka vietor... a keď
vietor zosilnie a nastane búrka, loďka je zmietaná
krížom-krážom, ba hrozí jej potopenie...
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ, aby
si trávil veľa chvíľ v reflexii, meditácii
a modlitbe, pýtal sa a počúval, upevňoval
puto vzťahu s Bohom...
=
tvojim ukotvením je Boh... potrebuješ
jasný orientačný
bod (postaviť sa pred Boha a žiadať,
aby ti ukázal tvoje miesto v jeho plánoch...) Toto
ukotvenie je veľmi krehké a ľahko sa môže utrhnúť...
(pokiaľ sa o ukotvenie nestaráš vytváraním
silného puta, vzťahu...!) Často podceňuješ
modlitbu... ak sa dostaneš do hektického životného
štýlu, začneš ju skracovať a zanedbávať... dôsledky
sa neukážu hneď, no prídu
neskôr a to dosť často vo chvíli, keď
si si na rutinu bez modlitby už zvykol... a zmena tejto
rutiny nebude ľahká... (ak to vôbec niekedy začneš
meniť...)
Si
dobre „ukotvený“?
Nachádzaš si na modlitbu pravidelne dostatočný čas...?
Čo s tým urobíš?
3.
Duchovná lenivosť a strach
=
si neschopný
alebo neochotný ísť s odvahou do sveta a rozvíjať
v ňom svoje dary a talenty... máš
strach opustiť detstvo a vykročiť do nehostinného
prostredia - vždy potrebuješ niekoho, kto ťa bude
vodiť za ručičku, ofukovať ti rany alebo ťa ochráni
pred silou a drsnosťou sveta...
=
nemáš
odvahu (a možno ani záujem) vložiť
svoj život, svoju energiu do sebarozvoja,
je v tebe nedôvera voči sebe samému, svojmu
potenciálu a
talentom, ktoré do teba vložil Boh
=
máš strach
z opustenia svojej pohodlnej zóny,
t.j. zóny, v ktorej sa cítiš dobre a bezpečne
(zóna akejsi vnútornej istoty)
=
máš ochabnutého
a uduseného ducha... si nečinný, bez
energie, bez nadšenia, bez životného smeru...
=
si neschopný
vložiť sa, oddať alebo zaviazať sa nejakému konkrétnemu
životného štýlu alebo aj spoločenstvu
(a
si sklamaný zo života, hoci to často zaobaľuješ do
cynizmu)
=
len snívaš a vedieš jalové rozhovory, si
neschopný dlhšie sa koncentrovať, si takmer úplne
neschopný vložiť sa do nejakej konkrétnej úlohy a
dotiahnuť ju do konca...
=
„spíš“,
aby si nemusel riešiť konflikty života...
=
bojíš sa
svojej vlastnej veľkosti a preto sa vyhýbaš tomu, aby
si žil život naplno... je to útek pred svojím
povolaním, pred výzvami, ktoré pred teba kladie život
a Boh, pred misiou tvojho života...
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ pohyb,
energiu, silu, nadšenie, oheň, vietor = potrebuješ
mať živého ducha, s odvahou vykročiť
do života, stať sa dospelým, prevziať zodpovednosť
za svoj život do vlastných rúk, prehlbovať
svoju vieru a dôveru v Boha...
Musíš
sa zamerať na to, že Boh a ľudia s tebou počítajú
a že si im zaviazaný prispieť svojím podielom a že
oni s tvojím podielom počítajú.
Obľúb
si riziko, teš sa z nových skúseností (a to aj napriek tomu, že ti občas
veci nevyjdú...)
Bojíš
sa sveta, okolia, prostredia, seba samého...? Si
zakomplexovaný, mrzutý, utiahnutý a to všetko
zo strachu...? Čo s tým urobíš?
4.
Vyhorenie
=
máš množstvo povinností, ale najmä si neschopný
mať nad týmito povinnosťami kontrolu... nemáš možnosť
alebo nedokážeš povedať „nie“ niektorým z nich,
keď to nestíhaš...
=
si v strese (stres
je prekročenie únosnej miery organizmu), cítiš ako
sa ti organizmus vyčerpáva a zodiera...
=
robíš od svitu do mrku, nemáš ani minútu voľno,
nemyslíš na seba...
=
strácaš záujem o veci, strácaš šťavu, oheň,
prestáva ťa všetko baviť...
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ viesť dobre
vyvážený život =
povinnosti, oddych, relax, pohyb, koníčky...
Občas
treba aj potiahnuť, no je potrebné vedieť správne
rozlišovať, či je na to tá správna chvíľa, či je
to teraz potrebné, či je to tvoja úloha a či to zvládaš...
(Boh dáva silu - veľa sily tým, ktorí sa zodierajú
s pokorou v jeho službe alebo konajú dobro, no tú
silu treba rozumne využiť)
Dávaj
si pozor, aby ťa ľudia, okolnosti alebo situácie
„neroztlačili“. Mal by si mať pripravenú „loďku“,
ktorá ti umožní uniknúť v prípade, že sa
dostaneš do stresovej situácie a budeš cítiť,
že je to už nad tvoje sily... Čo je tvojou „loďkou“,
ktorú máš pripravenú, aby si načas odišiel, keď
budeš cítiť, že je toho priveľa a začínaš
strácať sám seba...?
Nemáš
tendenciu
k vyhoreniu? Nie si náchylný
robiť veľa vecí naraz a tak sa úplne vyčerpať?
Nie si rozlietaný a zavalený starosťami?
Nepracuješ bez oddychu od rána do večera? Čo s tým
urobíš?
5.
Znechutenie
=
nie
si schopný spracovávať negatívne emócie,
ako sú: hnev, strach, hanba (tieto sú výsledkom jednostrannej
a nespravodlivej kritiky, nedostatku uznania a ocenenia,
hrubého správania sa voči tebe, miešania sa druhých
do tvojho súkromného života, upodozrievania,
posudzovania, obviňovania, žiarlivosti,
závisti...) Ak s takýmito vecami nepočítaš, veľmi
rýchlo sa znechutíš... a dôsledok – vykašleš
sa na veci a uzatvoríš sa do seba... a zvolíš
si „pohodlie"...
=
očakávaš za všetko vďaku a keď ti druhí nepoďakujú,
dotkne sa ťa to, cítiš sa zneužitý a hnevá ťa
slepota a nevďak z ich strany...
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ vedieť znášať
znechutenia,
frustrácie, nedostatok vďačnosti a uznania... keď ideš pracovať s ľuďmi, nečakaj vďačnosť... ak
ti ju dajú (čo by mali) buď rád a opätuj im
to, ale nečakaj ju automaticky - inak nebudeš mať na
prácu s ľuďmi energiu (alebo ich budeš dokonca
vydierať...) Ak ti aj ľudia neprejavia vďačnosť,
Boh vidí... ak robíš veci s láskou a pokorou,
Boh ťa odmení stonásobne...
„Ak
chceš často zažívať vďačnosť, kúp si
psa..." ;-)
Dokážeš
ovládať svoje emócie? Vieš znášať znechutenia,
frustrácie, nedostatok vďačnosti, uznania? Nemáš
tendenciu vykašľať sa na dobré veci, keď neprichádza
od iných spravodlivé ohodnotenie? Dokážeš sa vyrovnávať
so žiarlivosťou zo strany iných a s nepochopením?
Čo s tým urobíš?
6.
Nedostatok blízkych vzťahov
=
vo vzťahoch sa nedokážeš otvoriť, strážiš si
svoju masku, bojíš sa predstaviť ako „ty“, nie si
sám sebou, nedôveruješ, nedokážeš byť úprimný...
=
vytváraš vzťahy, ale sú len „služobné/pracovné“
(nedochádza k vzájomnému deleniu sa o vnútorné
pocity, túžby, strachy, nádeje...)
≈
K plnohodnotnému životu potrebuješ vzťahy,
ktoré ťa povzbudzujú, konfrontujú, inšpirujú,
uzdravujú. Sú pre teba zdrojom odpočinku i vzájomného
delenia sa. Okrem normálnych vzťahov k ľuďom
potrebuješ mať aj blízke vzťahy - niekoho, s kým
sa dokážeš deliť o svoje vnútro,
kto ťa pozná a predsa ťa prijíma takého, aký
si... Ak si slobodný, mali by to byť hlboké
priateľstvá. Ak budeš žiť v manželstve,
mal by to byť tvoj životný
partner. A ako bonus by to mala byť tiež
skupina kamarátov, z ktorými možno nezdieľaš až
také hlboké dôvernosti, no viete spolu tráviť čas
a je vám spolu dobre...
Ako
je to s tvojimi
vzťahmi? Máš vo svojom živote
vzťahy, ktoré sú pre teba životodarné? Sú to vzťahy
naozaj zdravé? Si človekom vzťahov? Alebo ti nezáleží
na vzťahoch a je ti dobre, keď ťa nikto neotravuje?
Čo s tým urobíš?
(Podľa
M. Bubáka)
nahor
