© hanadesign

Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

VYHŇA 

x

Milý priateľ,

chcel by som vziať tvoju dušu

– rýdze zlato -

aby som ju vložil do VYHNE

a toto čisté zlato

ohňom a kladivom

opracoval na prekrásny klenot,

ktorý ponúkneme: môjmu Bohu,

tvojmu Bohu...

x 

 x

Oslnenie

 x

Pán nás používa ako pochodne, aby naše svetlo jasne žiarilo... Je na nás, aby mnohí neuviazli v temnotách, ale kráčali po cestách, ktoré vedú k večnému životu.

Nie je ľahké byť svätý, ale nie je to ani ťažké. Byť svätým znamená byť dobrým kresťanom: podobať sa Kristovi. Kto sa najviac podobá Kristovi, ten je väčšmi kresťanom, viac Kristom, svätejší.

V dobe násilia, neviazanej a brutálnej sexuality sme rebelmi. Ty a ja sme rebelmi: nedáme sa strhnúť prúdom a nebudeme žiť ako zver. Chceme sa správať ako ozajstné Božie deti, ako muži a ženy, čo sú v stálom styku so svojím Otcom na nebesiach, ktorý chce byť blízko – vnútri! – každého z nás.

Okolo teba je veľa ľudí a nemáš právo byť prekážkou ich duchovného blaha a večnej blaženosti. – Tvojou povinnosťou je byť svätým: nesklamať Boha, ktorý si ťa vyvolil, ani tie stvorenia, ktoré od tvojho života ako kresťana veľa očakávajú.

Máš byť uprostred sveta, v ktorom žijeme, uprostred ľudského zhonu soľou a svetlom. – Svetlom, ktoré osvetľuje hlavy a srdcia, soľou, ktorá dáva chuť a chráni pred skazou.

Ak ti však chýba apoštolská horlivosť, budeš jalový a neužitočný, sklameš svojich blížnych a tvoj život stratí zmysel.

Mnohí si kladú otázku, ktorá znie ako sebaobhajoba: A prečo sa mám miešať do života ostatných ľudí? Pretože si kresťan a to ťa zaväzuje miešať sa do života ostatných, aby si im slúžil! Pretože Kristus sa zamiešal aj do tvojho a môjho života!

Priblížiť sa o niečo viac k Bohu znamená byť pripravený na nové obrátenie, nové polepšenie, pozorne počúvať Jeho vnuknutia – sväté túžby, ktorým dáva pučať v duši – a uskutočniť ich.

Musíme sa vedieť odovzdať, pred Božou tvárou dohorieť ako sviečka, ktorú staviame na svietnik, aby osvietila ľudí, ktorí kráčajú v temnotách, ako večné svetlo, ktoré horí pred oltárom a spotrebúva sa, pokým nezhasne.

Každá práca - aj tá najskrytejšia, aj tá najbezvýznamnejšia, ktorú ponúkame Bohu, prináša silu božského života!

Uvedom si zodpovednosť svojho poslania: celé nebo na teba pozerá!

Obšťastňuje ťa vnútorná radosť a pokoj, ktoré by si za nič nezamenil. Boh je tu. Niet nič lepšie, ako zdôveriť sa mu so všetkými starosťami, aby prestali byť starosťami.

 x

 x

Boj

 x

Znakom i požiadavkou božskej vyvolenosti je osobná svätosť.

Keď odpovieš na Pánovo volanie, tvoj život – tvoj bezvýznamný život – zanechá v dejinách ľudstva hlbokú a širokú, žiarivú a plodnú brázdu, večnú a božskú.

Každý deň musíš cítiť povinnosť byť svätý. – Áno, svätý! To neznamená, že budeš prepiaty čudák, ale že budeš bojovať vo svojom duchovnom živote a hrdinsky, dokonale plniť svoje úlohy.

Svätosť nie sú veľkolepé činy. – Je to boj, v ktorom silnie tvoj nadprirodzený život; je to odhodlanie dať sa úplne pohltiť službou Bohu, či už na najnižšom mieste..., alebo na tom najvyššom, vždy tam, kde ťa Boh volá.

Pán sa neobmedzil iba na to, aby nám povedal, že nás miluje: dokázal nám to skutkami, celým životom. – A čo ty?

Ak Pána miluješ, „nevyhnutne“ pocítiš zodpovednosť za duše iných, budeš si želať priviesť ich k Bohu.

Tu je recept na tvoju cestu kresťana: modlitba, pokánie a neúnavná práca v ochotnom plnení povinností.

Tvoja modlitba nesmie byť len v slovách: musí zasiahnuť skutočnosť a vyvolať praktické dôsledky.

Heroickosť, svätosť, odvážnosť vyžadujú sústavný duchovný nácvik. Svojmu blížnemu môžeš dávať iba to, čo máš, a keď chceš mu dať Boha, musíš sa s ním stýkať, musíš „žiť jeho život“, slúžiť mu.

Zbožnosť! zbožnosť! zbožnosť! Lebo keď sa prehrešíš proti láske, nebude to preto, že máš zlý charakter, ale preto, že máš úbohý vnútorný život.

Buď vytrvalý a nábožný vo svojich normách nábožnosti aj vtedy, keď si ustatý, alebo ti to pripadá nudné. Vytrvaj! Takéto obdobia sa v modlitbe podobajú vysokým červeným kolom na horských chodníkoch. Keď sneh všetko prikryje, slúžia ako orientačné body, ktoré vždy ukazujú bezpečnú cestu.

Vnútorný život posilňuje námaha spojená s každodennými skutkami nábožnosti, ktoré musíš plniť – ba ešte viac: ktoré musíš žiť! – s láskou.

Usiluj sa byť taktný, mať dobré spôsoby. Nebuď hrubý!

Láska dosiahne všetko. Bez lásky nevykonáme nič. Láska! Ona je tajomstvom tvojho života... Miluj! Znášaj s radosťou utrpenie. Posilňuj svoju dušu. Upevňuj svoju vôľu. Utvrdzuj svoju odovzdanosť Božej vôli, a tak bude tvoj život prinášať plody.

Buď taký prostý a nábožný ako dieťa – a pritom statočný a silný ako hrdina.

Tvoj život a tvoja práca nesmú byť negativistické, nesmú byť poznačené antipostojom. Naopak, sú, a musia byť, výrazom súhlasu a optimizmu, mladosti, radosti a pokoja.

Vnútorný život má nepriateľa, malého a hlúpeho, ale, žiaľ, veľmi účinného: povrchnosť pri spytovaní svedomia.

Bože môj, kedy sa konečne obrátim?

Premýšľaj o svojom živote, pokojne a bez škrupúľ. Pros za odpustenie a vyslov pekné, konkrétne a presne definované predsavzatie, že sa v tom alebo v onom polepšíš: v niečom, čo ťa stojí veľa námahy, a v inom, čo bežne nerobíš tak, ako by si mal, a vieš to...

Pane, osloboď ma odo mňa samého!

Apoštol bez pravidelnej a neprestajnej modlitby nevyhnutne upadá do vlažnosti... a prestáva byť apoštolom.

Nikdy sa neboj hovoriť pravdu, ale nezabudni, že z lásky k blížnemu je niekedy lepšie mlčať. Nikdy však nemlč z nedbanlivosti alebo zbabelosti.

Ži kresťanským životom prirodzene! Svojím životom zviditeľňuj Krista tak, ako sa obraz odráža v zrkadle: neskreslený, nie ako karikatúra.  – Ak si sám normálny ako takéto dobré zrkadlo, budeš odrážať život Krista a ukážeš ho ostatným.

Keď si vnútorne prázdny, upriamený iba na vlastné pohodlie, ak sa domnievaš, že všetci ostatní ľudia, ba vôbec celý svet by mal okolo teba krúžiť, nemáš právo nazývať sa kresťanom...

„Pokora rozumu“ by mala byť pre teba východiskom. Pokojne o tom uvažuj... Nie je nepochopiteľné, koľkí prepadnú „intelektuálnej pýche“? Istý svätý učiteľ Cirkvi to výstižne vysvetlil: „Je to odpudzujúce poblúdenie, keď sa človek chce na tejto zemi vypínať, hoci vidí, ako sa Boh sám stal dieťaťom.“

Nech sa ti ktokoľvek priblížil – nedaj si ujsť šancu nenútene ho nakaziť svojou radosťou..., radosťou byť a žiť ako Božie dieťa.

Veľké a krásne je poslanie slúžiť, ktoré nám zveril Boží Majster.

Žiadnemu človeku nesmieš odoprieť svoje milosrdenstvo: a keď sa ti niekedy vidí, že si ho niekto nezaslúži, uváž, že ani ty si nič nezaslúžiš.

Nezabúdaj praktizovať bratské napomínanie. Je jasným potvrdením nadprirodzenej čnosti lásky. Je to ťažké; pohodlnejšie je vyhnúť sa tomu – ale nie je to nadprirodzené. – Za takúto nedbanlivosť sa budeš Bohu zodpovedať.

Keď musíš niekoho bratsky napomenúť, urob to jemne, citlivo, láskavo – formou aj obsahom; lebo v takom okamihu si Božím nástrojom.

Posilňuj v sebe vôľu prejaviť obetavosť v malých veciach lásky k blížnemu, aby si všetkým okolo seba ukázal, že cesta k svätosti uprostred sveta je príjemná: niekedy to môže byť úsmev, najjasnejší výraz ducha kajúcnosti.

Buď každodenne zo srdca ochotný trochu si strpčiť život v službe iným. Rob to s radosťou a nenápadne, aby si im spríjemnil život. – Tento spôsob konania je pravá Kristova láska.

Usiluj sa, aby všade, kde si, panovala „dobrá nálada“ a pravá radosť – plody vnútorného života.

Vždy dbaj – a to je vynikajúce cvičenie umŕtvovania! -, aby si v rozhovoroch nekrúžil iba okolo seba.

Svätosť nie je meravá lepenková figúrka: vie sa usmievať, je ohybná a vie čakať. Je živá: z nadprirodzeného života.

 x

 x

Prehra

 x

Nebuď taký pohodlný! Nečakaj na nový rok, aby si sa rozhodol! Na dobré rozhodnutia je vhodný každý deň – dnes, teraz. Spravidla sú to úbohí porazenci, ktorí čakajú na nový rok, aby začali..., pretože nakoniec nezačnú nikdy...

Asketický boj nie je popretím radosti, ani nepríjemnou záležitosťou ale pozitívnym postojom. Je ako šport. Pravý športovec na neusiluje zvíťaziť iba raz, a to už pri prvom pokuse. Plánuje dlho dopredu a veľa trénuje, tvrdo, s dôverou: pokúša sa vždy znovu a znovu. A keď prvýkrát nemá úspech, nevzdáva sa, kým nedosiahne cieľ.

Ak si urobil chybu, veľkú alebo malú, ponáhľaj sa k Bohu.

Koľko bezočivosti je v mojom správaní a koľko nevernosti milosti!

Toľko rokov v Kristovej blízkosti, a... taký hriešnik! – Dôvera, s akou ťa Ježiš prijal; nie je ti z toho do plaču?

Neľakaj sa! Neklesaj na mysli, keď objavíš svoje chyby... A aké chyby! – Namáhaj sa premáhať ich. Buď si istý, že pokiaľ bojuješ, v tomto zápase je pre teba dobrom cítiť všetky tie slabosti; inak by si spyšnel a pýcha odlučuje od Boha.

Pokora sa rodí ako plod poznávania Boha a seba samého.

Pane, prosím ťa o jeden dar: lásku..., lásku, ktorá ma očisťuje. – A ešte o ďalší dar: o sebapoznanie, aby som sa stal pokorným.

„Svätými“ sú tí, čo bojujú do posledného dychu; ktorým sa podarí po každom chybnom kroku, po každom páde opätovne vstať a pokračovať na svojej ceste: v pokore, láske, nádeji.

Ak ti tvoje poblúdenia pomáhajú k pokore, ak ťa privádzajú k tomu, aby si sa smelšie chopil silnej Božej ruky, vtedy sú cestou k svätosti: „blažená vina“.

Modlitba – aj tá moja – je všemohúca.

Pokora prináša každej duši povzbudenie pri pohľade na vlastné chyby. – Pravá pokora nás pobáda... prosiť o odpustenie!

Prekrásna strelná modlitba, ktorú by si mal často opakovať: Pane, zmiluj sa nado mnou! – On počuje tvoj hlas a vypočuje ťa...

Keď si verný, nakoniec zvíťazíš. – V živote prehráš nejednu bitku, ale nebudeš definitívne porazený. Buď si istý, že neexistujú neúspechy, ak konáš s čistým úmyslom a ochotne plníš Božiu vôľu. – A potom – pri úspechu aj pri neúspechu – vždy budeš víťazom, pretože si konal s láskou.

Môj Bože, nezáleží mi na tom, „čo hovoria“: Odpusť mi môj zlý a sebecký spôsob života! Daj, aby som sa stal svätým!...

 x

 x

Pesimizmus

 x

S Božou milosťou sa pusť do nemožného a nemožné aj vykonaj..., lebo možné urobí každý.

Odmietni pesimizmus a nestrp vo svojej blízkosti ľudí, ktorí vidia všetko čierne. – Bohu treba slúžiť s radosťou a bezstarostnou odovzdanosťou.

Odlož ľudskú múdrosť, ktorá ťa robí príliš opatrným a, prepáč, zbabelým človekom. – Nebuďme ľuďmi úzkej cesty, nezrelí muži, ženy, krátkozrakí, bez horizontu nadprirodzena... Pracujeme azda pre seba? Nie! Teda môžeme nebojácne povedať: Ježišu mojej duše, pracujeme pre teba, a... odoprieš nám hmotné prostriedky? Dobre vieš, akí sme slabí... Preto očakávame, sme si úplne istí, že nám dáš dnes všetko potrebné, aby sme ti mohli slúžiť.

Neklesaj na mysli! Vpred! Naďalej so „svätou tvrdohlavosťou“, ktorú v duchovnom zmysle nazývame vytrvalosťou.

Nie, neupadáš. Ibaže sa teraz lepšie poznávaš. Maj sa na pozore čo len pred náznakom skleslosti!

Nech modlitba vypĺňa celý tvoj život – nech je naplnená takou dôverou ako modlitba dieťaťa.

Keď je panoráma tvojho vnútorného života, tvojej duše tmavá, nechaj sa viesť za ruku ako slepec. – Pán ti po určitom čase zasa daruje svetlo a jasný zrak ako odmenu za to, že si pokorne sklonil hlavu.

Keď niet ťažkostí, ktoré treba prekonať, stráca úloha svoje ľudské aj nadprirodzené čaro.

Nečakaj za tvoju prácu od ľudí potlesk. Ba ešte viac: občas nesmieš očakávať ani porozumenie ľudí a inštitúcií, čo tiež pracujú pre Krista. – Hľadaj výlučne Božiu slávu, maj rád všetkých a netráp sa, keď ti podaktorí nerozumejú.

Keď sa pred tebou nahromadia kopy prekážok, neporozumenia a intríg, ktoré sú diablovým dielom a Boh ich pripúšťa, vtedy maj vieru, vieru, ktorá sa zmení na činy, vieru – obetu, pokornú vieru.

Riešenie je: milovať. Kto sa bojí, nevie milovať. – Teda ty, ktorý máš lásku a dokážeš milovať, nesmieš sa pred ničím strachovať! – Vpred!

Vždy sa modli! Vždy. – Mal by si cítiť naliehavú potrebu vrhnúť sa do Božieho náručia po každom úspechu, ako aj po každej porážke vo vnútornom živote.

Pestuj v sebe čnosť nádeje – s Božou pomocou, aj keď je to ťažké, vykonávaj svoju prácu čo najdokonalejšie, s istotou, že pred Pánom to nie je nezmyselná námaha.

Ak tvoj každodenný vnútorný boj, ktorý sa skladá z mnohých maličkostí, bude poznačený túžbami a skutočnosťou vždy sa páčiť Bohu, ubezpečujem ťa, že nič nebude zbytočné!

Vždy nanovo si pripomeň túto skutočnosť: aký dobrý je Pán, ktorý ma hľadá a ukazuje mi cestu k svätosti, aby som prinášal plody, miloval všetkých ľudí a všade šíril pokoj a radosť! – Táto úvaha musí potom vyústiť do konkrétnych predsavzatí.

Tvoja láska k blížnemu by mala byť radostná, nežná, neochvejná a súčasne hlboko ľudská aj nadprirodzená. Láska srdečná, ktorá vie každého prijať s úprimným úsmevom. Láska schopná porozumieť, ako rozmýšľajú a cítia druhí. – Takto, jemne a silno, Kristova láska ti dodá ducha víťaza: vzlet, ktorý potrebuješ. Každým dňom budeš väčšmi túžiť pracovať pre blaho blížnych a získavať ľudí bez toho, že by si čokoľvek menil na svojom spôsobe života a učení viery.

 x

 x

Môžeš

 x

Rád by som ťa vystríhal pred problémom, ktorý sa ti môže vyskytnúť: pokušenie upadnúť do malomyseľnosti, do znechutenia. Nemáš ešte v čerstvej pamäti, ako si bezcieľne a neradostne žil a ako ti Božie svetlo a tvoja odovzdanosť Bohu dali nový smer a naplnili ťa radosťou?

Keď zistíš, že z akéhokoľvek dôvodu klesáš na duchu, s odovzdaním mu povedz: Pane, dôverujem ti! Odovzdávam sa ti, pomôž mojej slabosti!

Každý okamih je vhodný na to, aby si urobil účinné predsavzatie, aby si povedal „verím“, aby si povedal „dúfam“, aby si povedal „milujem“.

Keď obetavo rozsievaš lásku, budeš lásku aj žať.

Väčšina ľudí ktorí majú osobné problémy, ich má pre svoj egoizmus. Krúžia iba okolo seba.

Svätosť je boj, vedomie, že máme chyby, a heroické úsilie zbaviť sa ich.

Ak si chceš v živote zachovať svätú čistotu, musíš milovať a každý deň sa umŕtvovať.

Pravá viera sa prejavuje v pokore.

Ak ťa Boh obťaží bremenom, dá ti aj silu.

Nech sa stane čokoľvek, vytrvaj na svojej ceste. Vytrvaj s radosťou a optimizmom, lebo Pán sa postará, aby zmizli všetky prekážky.

Ak si ťa Božia láska vyvolila nasledovať ho, si povinný na to odpovedať. A tvojou nemenej dôležitou povinnosťou je pomáhať blížnym vydať sa na správnu cestu k svätosti.

Boh ťa nevytrháva z tvojho životného prostredia. Nechce, aby si opustil svet, ani svoj stav; nemusíš sa zriecť svojich ušľachtilých ľudských ambícií a plánov, ani svojej práce v zamestnaní... naopak, chce, aby si sa tam, kde si, stal svätým!

Chceš poznať tajomstvo šťastia? Rozdaj sa, slúž iným a nečakaj vďaku.

Byť kresťanom uprostred sveta neznamená izolovať sa, naopak! Znamená to milovať všetkých ľudí a túžiť zapáliť v nich oheň Božej lásky.

 x

x

A opäť bojovať

 x

Nadišiel čas pracovať! – Pracovať vnútorne, pre rozvoj duše; a navonok, vždy na svojom mieste, pre rozvoj Božieho kráľovstva.

Máš v sebe veľký nepokoj, pretože nemiluješ tak, ako by si mal. Všetko sa ti hnusí. A nepriateľ robí všetko, aby sa tvoja neschopnosť ovládať sa zviditeľnila. – Chápem, že ťa to pokoruje, a práve preto musíš reagovať účinne a bezodkladne.

Obnov si pevné predsavzatie: „teraz“, v každej hodine, v každej situácii chcem byť z vlastnej vôle kresťanom.

Máš o „nich“ starosti. Ale najprv sa musíš starať o seba, o vlastný vnútorný život; len tak im môžeš slúžiť.

Duch pokánia je predovšetkým v tom, že množstvo maličkostí, s ktorými sa každodenne na našej ceste stretávame – činy, odriekania, obety, služby – meníme na skutky lásky, ľútosti, na umŕtvovanie; a z nich na konci dňa urobíme krásnu kyticu, ktorú obetujeme Bohu.

Najlepším vyjadrením ducha obety je vytrvalosť v práci, ktorú sme začali, bez ohľadu na to, či nás teší, alebo zaťažuje.

Je dobré, že často vyjadruješ Pánovi svoju vrúcnu, silnú túžbu po svätosti, hoci vieš, aký si úbohý. – A práve preto sa musíš naďalej takto modliť!

Urob si predsavzatie: hrdinsky a verne, bez výhovoriek dodržiavať časový rozvrh – v každodennom živote alebo v mimoriadnych situáciách.

Osobná svätosť nie je abstraktný výmysel, ale konkrétna realita, božská a ľudská, ktorá sa neprestajne prejavuje v každodenných skutkoch lásky.

Je tvoj vnútorný boj čoraz ťažší? Hľa, dobrá príležitosť dokázať pravosť našej lásky.

Si kresťan – preto sa nesmieš odvracať od žiadnej neistoty ani potreby svojich blížnych.

Iba vtedy budeš dobrý, keď budeš schopný vnímať čnosti a dobré vlastnosti svojich blížnych. – Niekedy však treba aj napomenúť, vtedy tak urob s láskou, v príhodnú chvíľu, nikoho nepokor a buď ochotný sám sa z toho poučiť, a tak sa aj sám polepšíš.

Miluj a praktizuj lásku, bezhraničnú, ktorá nikoho nevylučuje! To je čnosť, podľa ktorej nás hneď poznajú ako Majstrových učeníkov.

Ak je kritika žiaduca, kritizuj pozitívne: priateľsky, povzbudzujúco a nikdy za chrbtom dotyčného...

Nezamieňaj, prosím, vnútorný pokoj s lenivosťou, nedbanlivosťou a pomalosťou pri rozhodnutiach a pri riešení problémov. Veď odovzdanosť je vždy sprevádzaná usilovnou činorodosťou, čnosťou takou potrebnou pri posudzovaní všetkých otázok a ich bezodkladnom riešení.

Kde je Kristova podoba, ktorú ľudia v tebe hľadajú? V tvojej pýche, v tvojej panovačnosti, v tvojich „osobitostiach“, ktorých sa nechceš zbaviť, v tvojej neústupčivosti?... Možno tam nájsť Krista? – Nie! Samozrejme, že si treba udržať svoju osobnosť, ale tvoja sa vždy má stotožňovať s Kristom.

Poviem ti, aké pravidlo platí pre správanie v duchu bratskosti a ochoty pomáhať: v plnení tvojich úloh musia vedieť pokračovať aj iní, keď ty tu nebudeš, pretože ty im vždy veľkodušne odovzdáš svoje skúsenosti a nebudeš sa robiť nenahraditeľným.

Napriek tvojim zlým náklonnostiam nesieš zodpovednosť za svätosť, kresťanský život iných ľudí, za ich plodnosť. Veď nie si izolovaný od celku... Keď sa zastavíš – koľkí sa potom tiež zastavia a bude im to na škodu!

 x

 x

Vzkriesenie

 x

Cítiš potrebu obrátiť sa. Pán prosí o viac... A ty mu každý deň dávaš menej!

Keď hovoríš o božských čnostiach viery, nádeje a lásky, nezabúdaj, že nestačí, aby boli predmetom teórie, ale oveľa viac čnosťami každodenného života.

Jasným dôkazom vlažnosti je nedostatok „tvrdohlavosti“ v Božích veciach, nedostatok pevnosti vytrvalo pracovať a prestať až vtedy, keď sa osadí posledný kameň.

Nesmieš sa správať ako nevychované dieťa, ani vyčíňať ako blázon! Zachovaj si pevný charakter v povolaní a v spoločenskom živote. Lenže to môžeš iba vtedy, keď budeš vždy natoľko pociťovať Božiu prítomnosť, že sa aj v tých najbezvýznamnejších veciach usiluješ o dokonalosť.

Keď sme k ľuďom iba spravodliví, môžu sa niekedy cítiť dotknutí. Preto ťa vo všetkom musí viesť láska k Bohu, ktorá pridáva k spravodlivosti balzam lásky k blížnemu; očisťuje pozemskú lásku. V Božej prítomnosti všetko dostáva nadprirodzený rozmer.

Láska je obeta; a obeta z Lásky je šťastie.

Aj keď jasne vidíš svoju úbohosť, svoje zlé náklonnosti v ich plnej nahote – Boh s tebou ráta.

Buď vždy a všade prirodzený ako iní ľudia v tvojom okolí, pritom však pozdvihni každý okamih dňa do nadprirodzenej sféry.

Tajomstvo účinnosti je v nábožnosti, v úprimnej nábožnosti: tak budeš celý deň v Božej blízkosti.

Podobne ako údery srdca, umŕtvovanie sa nesmie prerušiť. Len takto sa budeme vedieť ovládať a uskutočňovať Kristovu lásku vo vzťahu k blížnemu.

Kresťanská radosť nie je fyziologický pocit; má nadprirodzený základ a víťazí nad chorobou a protivenstvami. Pravá radosť vyviera z hĺbky: vyvoláva pokoj a veselú myseľ, aj keď tvár ostáva vážna.

Kto skutočne žije úprimnú vieru, vie, že všetky dočasné majetky sú prostriedkami, preto ich používa veľkodušne, hrdinsky.

Dnes narážame každodenne na odbojnosť, klebety, nevraživosť a intrigy. Tým viac musíme milovať poslušnosť, úprimnosť, lojálnosť, jednoduchosť a vždy s pohľadom upretým na Boha. On nás urobí ľudskejšími.

Vnútorný život potrebuje vytrvalosť, podobne ako ľudská láska. Áno, máš vždy nanovo rozjímať o tých istých témach, kým opäť neobjavíš to, čo ti je už dôverne známe. – Potom si prekvapene položíš otázku: Prečo až teraz vidím tak jasne? – Jednoducho preto, že sme niekedy ako kamene, po ktorých síce steká voda, ale nevnikne do nich ani kvapka. – Preto je také potrebné vždy po novom rozmýšľať o tom istom, čo nikdy nie je to isté! – aby sme boli schopní prijať plnosť požehnania božských darov.

Staneš sa svätým, ak máš lásku, ak vieš robiť to, čo ľuďom robí radosť, a nie je to urážkou Boha – aj keby to bolo ťažké.

Musíš mať porozumenie a vedieť odpúšťať, a tak naplniť svet pokojom a láskou.

Polož si čo najčastejšie otázku: sú moje prejavy k blížnym dosť jemné a taktné?

Nepoužívam prázdnu frázu, ak kážem o tom, že by sme mali byť kobercom, po ktorom môžu iní mäkko kráčať; musí to byť pravda! – Je to ťažké, práve tak, ako je ťažká svätosť; ale je to aj ľahké, pretože svätosť môže dosiahnuť každý.

Keď je napomenutie nevyhnutné, keď je priam povinnosťou, musíme rátať s bolesťou toho, kto ho prijíma, aj toho, kto napomína. Ale nikdy to nesmie byť pre teba zámienka, aby si sa mu vyhol.

Žiť vo svete a patriť  k svetu neznamená žiť svetácky.

Mal by si byť ako žeravé uhlie, ktoré zapaľuje všetko, čo sa ho dotkne. Prinajmenšom sa však pokús zvýšiť duchovnú teplotu ľudí v tvojej blízkosti tým, že ich privedieš k intenzívnemu kresťanskému životu.

Viď v každom človeku, s ktorým sa stretneš, dušu: dušu, ktorá potrebuje pomoc, porozumenie a ktorú treba spasiť.

Chceš byť za každú cenu samotár, ktorý všetko robí len podľa seba, ako sa mu zapáči, podľa svojej mienky..., a už je to tu, výsledkom je „neplodnosť“. Ak svoje úsudky nepodriadiš, ak si pyšný, ak sa zasvätíš „svojmu“ apoštolátu, potom sa môžeš celú noc lopotiť – celý tvoj život bude iba noc -, a na svitaní nájdeš siete prázdne.

Ako kresťan – si ním a musíš ním byť v každej chvíli – usiluj sa, aby tvoje ústa vždy mali naporúdzi „naliehavé“ nadprirodzené slovo, ktoré pohýna, podnecuje a je výrazom tvojho angažovaného života.

Pre mnohých ľudí a ich životný štýl je človek svätého života „nepohodlný“. To však neznamená, že musí byť neznesiteľný. – Jeho horlivosť nikdy nesmie byť trpká; jeho napomenutia nesmú zraňovať; jeho príklad nesmie byť morálnou fackou blížnemu.

Ako znak pokory a ochoty slúžiť Bohu maj vždy odvahu otvorene vysvetľovať pravdy viery, aké  skutočnosti sú, bez ústupkov, bez dvojzmyselnosti.

 x

 x

Víťazstvo

 x

Úprimne sa odovzdávať v službe iným je také účinné, že to Boh odmeňuje pokorou plnou radosti.

Pokora, poníženosť, skrytosť a zmiznutie musia byť úplné, dokonalé.

Predsavzatie: O svojich osobných veciach nebudem hovoriť, ak to nebude naozaj nevyhnutné.

Ďakuj Bohu za istotu, ktorú ti dáva! Je to Božie svetlo, v ktorom stojíš pevne ako na skale, kým ostatní – často sú to dobrí ľudia, ktorí sa dostali do poľutovaniahodnej situácie – sa už postupne zasúvajú do piesku... Chýbajú im základy viery. Pros Pána, aby požiadavky viery naplnili tvoj život aj život ostatných.

Náš život ako kresťanov musí byť celkom normálnym, skôr nenápadným životom: robiť dobre každodenné úlohy, plniť poslanie, ktoré nám uložil Boh vykonaním malých povinností dňa. – Presnejši povedané: tým, že sa snažíme ho plniť; veď toľkokrát zlyhávame! Keď si večer spytujeme svedomie, musíme sa Pánovi priznať: dnes ti neponúkam žiadne čnosti; iba chyby, ale – s tvojou milosťou – napokon predsa zvíťazím...

Nezdráhaj sa byť voči sebe náročný. Mnohí ľudia kladú na seba vysoké požiadavky úplne nenápadne, tak, aby len Pán stál v popredí a bol jediným svetlom.

Či prší, či svieti slnko, či máš dobrú náladu, alebo si vyčerpaný, či si mladý, alebo starý, nik by ťa nemal predstihnúť v poslušnosti, keď máš splniť nejaký príkaz. Kto sa nenaučil „poslúchať“, nenaučí sa ani prikazovať.

Poslúchať alebo prikazovať – oboje rob s veľkou láskou!

Nech ťa v tvojej práci pre duše – čo by malo byť podstatou tvojho konania – vedie viera, nádej a láska; vtedy premôžeme všetky ťažkosti.

Prečo váhaš, keď máš niekoho bratsky pokarhať? Popri modlitbe a dobrom príklade je bratské napomenutie najúčinnejšou pomocou.

Pán ti dôveroval, keď ťa povolal do svojej Cirkvi. Preto musíš už teraz byť zrelý, ako sú mnohí až po mnohých rokoch: ohľaduplný, pokojný, odvážny, prirodzene aj nadprirodzene – múdry.

Neklamným znakom Božieho dieťaťa je pokoj srdca: má pokoj a tento pokoj prenáša aj na svojich blízkych.

Netráp sa, pretože sa ti zdá, že tvoja práca je neplodná. Keď seješ svätosť, sejba sa nestratí; iní raz budú zbierať úrodu.

Hoci tvoja modlitba zdanlivo neprinášala jasnú istotu, hoci ti pripadá ťažká a suchá..., aj tak ustavične, vždy nanovo posilňuj v sebe vedomie, že práve v každodenných cvičeniach zbožného života ti nesmie chýbať vytrvalosť.

Občas vidíme bezprostrednú budúcnosť temnú, bezvýchodiskovú, pretože sme stratili nadprirodzený pohľad na veci. – Práve vtedy musíme hlbšie veriť a horlivejšie pracovať. Buď si istý, že Boh Otec vyrieši tvoje problémy.

Apoštol nemá iný cieľ, ako nechať pôsobiť Pána, dať sa mu úplne k dispozícii.

 x

 x

Práca

 x

Prečo sa neusiluješ zmeniť celý svoj život na službu Bohu: prácu a voľný čas, plač a smiech? – Vieš to urobiť... a musíš!

Našou povinnosťou je pracovať zodpovedne, s láskou a vytrvalo, bez nedbanlivosti, bez ľahkomyselnosti, lebo práca je Boží príkaz a Boha musíme poslúchať... s radosťou.

Kto naozaj miluje, tomu neostáva čas, aby sa sám hľadal: stráca priestor pre pýchu a objavuje len samé príležitosti, ako slúžiť.

Si kresťan: mal by si vo všetkých oblastiach zaujať príkladný postoj aj správanie.

Ak chceme naozaj posväcovať prácu, musíme nevyhnutne plniť prvú podmienku: pracovať a pracovať dobre, s ľudskou a nadprirodzenou vážnosťou.

Daj svojej láske k blížnemu priateľskú tvár. Nech tvojim perám nikdy nechýba úsmev pre všetkých a služba bez váhania, a to vždy s vhodnou prirodzenosťou a múdrosťou.

Ak hovoríš, že chceš nasledovať Krista..., a pritom máš veľa voľného času, kráčaš cestou vlažnosti.

Kresťanskou zodpovednosťou v práci nerozumieme vyplnenie plánovaných hodín, ale znalosť vecí, odbornú kompetentnosť... a predovšetkým lásku k Bohu.

Kristov skrytý život ťa poúča o niečom veľmi dôležitom: Preč s hektikou!... Nemáme času nazvyš! Inými slovami: Vnútorný duchovný život má prednosť pred všetkým ostatným; apoštolát, každý apoštolát je len dôsledkom.

Rozvíjaj v sebe dobré ľudské vlastnosti. Na tomto základe môžeš budovať stavbu svojho posväcovania.

Ako kresťan máš povinnosť nestáť bokom, ale konať a spolupracovať na tom, aby si slúžil s lojálnosťou a osobnou slobodou spoločnému dobru.

Si práve taký občan ako ostatní a nemáš o nič viac alebo menej práv a povinností ako oni. Práve kvôli tomuto tvojmu „laickému“ charakteru, musíš nabrať odvahu – niekedy veľa odvahy -, aby si svoju vieru prezentoval „rukolapne“. Nech každý vidí tvoje dobré skutky, aj ich motívy.

Si Božím dieťaťom – nesmieš sa vo svojom spoločenskom, pracovnom prostredí báť... – Nikdy nie si sám! – Boh, náš Pán, je vždy s tebou. Dáva ti potrebné prostriedky, aby si mu ostal verný a aby si k nemu priviedol aj ostatných.

Všetko z lásky! To je cesta k svätosti a šťastiu. Maj tento cieľ pred sebou pri intelektuálnej práci, pri najvyššej duševnej aktivite, ako aj pri najjednoduchších úlohách, s ktorými sa všetci musíme každodenne popasovať. Naplní ťa radosť a pokoj.

Vo veciach, v ktorých máš rozhodnúť, nikoho nepokoruj, buď taktný a rešpektuj intelekt i vôľu toho, kto poslúcha.

Je samozrejmé, že potrebuješ materiálne prostriedky. – Vynalož však veľké úsilie na to, aby si sa odpútal od všetkého pozemského a používal to iba v službe Bohu a ľuďom.

Skutky konané v službe Bohu nikdy nestroskotajú pre nedostatok peňazí; ak stroskotajú, tak len pre nedostatok ducha.

Pravá nábožnosť a ozajstná láska k Bohu nás pobádajú k práci, k plneniu našich každodenných povinností, aj keby to bolo namáhavé.

Tvoj život nie je stále sa opakujúcim sledom rovnakých činností, pretože každý nový čin by mal byť správnejší, účinnejší, plnší lásky, než ten predchádzajúci. – Každý deň viac svetla, viac elánu: Pre Neho!

Skutočne zbožný človek spĺňa svoje povinnosti v zamestnaní čo najdokonalejšie. Veď vie, že jeho práca je modlitbou, ktorá sa vznáša k Bohu.

My, Božie deti, budeme uprostred všetkých ľudských činností žiť kontemplatívne. Modlitbou, umŕtvovaním, svojím vzdelávaním v učení viery, kompetentnosťou v povolaní, aby sme boli svetlom, soľou a kvasom. Tak spĺňame našu povolanosť: čím viac vnikáme do sveta, tým hlbšie musíme byť zakotvení v Bohu.

Pracuj s radosťou, pokojne, v Božej prítomnosti. – Pomôže ti to rozumne zvládnuť úlohy. Dosiahnuť cieľ, aj keď sa budeš cítiť vyčerpaný; odvedieš dobrú prácu... a tvoje každodenné dielo bude milé Bohu.

Počas dňa nikdy nepreruš dialóg s Pánom. Aj tvoje zamestnanie ti na to má poskytnúť námet. – V duchu sa postav pred bohostánok... a obetuj Pánovi prácu, ktorou sa práve zamestnávaš.

 x

 x

Skúška ohňom

 x

Láska, ktorá obšťastňuje dušu, vychádza z bolesti. Niet lásky bez odriekania.

Cesta lásky sa volá: obeta.

Vyslov veľkodušne svoje - „nech sa stane“! Vtedy sa tvoja bolesť – kríž vonkajší alebo vnútorný – stotožní s Božou vôľou. A dušu ti naplní radosť a pokoj.

Nestrácaj hneď hlavu, keď ťa postihne tvrdý úder, keď ťa privalí kríž. Buď za to Bohu povďačný – bez „bolestínstva“ a s radostnou tvárou.

Stretnúť sa s krížom znamená stretnúť Krista.

Nemožno nazvať pravým pokáním, ak dnes vykonáme veľké skutky kajúcnosti a zajtra žiadne. – Duch pokánia spočíva v schopnosti zaprieť sa každý deň a obetovať Bohu veľké aj malé činy – nenápadne a z lásky.

Ako Božie deti musíme byť s pomocou Božej milosti silní a bohatí v túžbach a plodní v skutkoch.

Ak sme podľa našej mienky nespravodlivo obvinení, skúmajme najprv pred Bohom svoje správanie - s radostným pokojom, a keby aj išlo o niečo, na čom nemáme vinu, napravíme to, ak to láska vyžaduje. – Každý deň zápasme o svätosť, nech si ľudia o nás vravia, čo chcú. V blahoslavenstvách sa predsa hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť.“

Kto skutočne koná dobro, vždy je vystavený svätému krížu rečí a osočovania.

V tichosti a dôvere je vaša sila... – Mlčať a dôverovať: dve základné zbrane v ťažkostiach, keď ti ľudia odoprú pomoc. Utrpenie prijímané bez nariekania je meradlom lásky.

Ak strácaš vnútorný pokoj a rozčuľuješ sa, je to akoby si sa vzdal rozumnosti rozumu. V takých situáciách si znovu pripomeň slová Majstra, ktoré povedal Petrovi, keď sa už začal topiť vo vodách nepokoja a rozrušenosti: „Prečo si pochyboval?“

Poriadok vnáša do tvojho života harmóniu a tým aj vytrvalosť. Poriadok dá tvojmu srdcu pokoj a tvojmu správaniu dôstojnosť.

Duch chudoby, zrieknutie sa pozemských vecí, robí apoštolát účinnejším.

Pracuj v hlbokej pokore, čo znamená, že budeš na prvom mieste rátať s Božou milosťou, ktorú dostaneš. Potom zapoj aj svoju dobrú vôľu a rozumný pracovný plán. No nezabúdaj ani na rozličné ťažkosti, ktoré ťa neobídu, a uvedom si, že jednou z nich je u teba nedostatok svätosti. – Keď sa každý deň budeš usilovať polepšiť, budeš dobrý „nástroj“.

Maj vždy na pamäti, že spolupôsobíš na duchovnom formovaní ľudí zo svojho okolia, aj ostatných ľudí. Tajomstvo spoločenstva svätých účinkuje na duše v každom čase: keď pracuješ, alebo oddychuješ; keď si veselý, alebo smutný; keď sa pri práci či na ulici modlíš ako Božie dieťa a tvoj vnútorný pokoj reflektuje navonok – keď vidieť, že si trpel, alebo plakal, a predsa sa usmievaš.

„Deti svetla“ by mali byť práve také horlivé a tvrdohlavé v konaní dobra, ako sú deti tmy v konaní zla! – Nebedákaj! Naopak, usiluj sa utopiť zlo v hojnosti dobra.

Boh potrebuje silných a pevných ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť.

 x

 x

Výber

 x

Božie deti sa posväcujú tým, že posväcujú iných. – A ty, šíriš ducha kresťanského života vo svojom prostredí? Polož si každý deň túto otázku.

Prvý krok, ktorý musíš urobiť, aby sa aj iní priblížili ku Kristovým cestám, je, že z teba bude žiariť šťastie, radosť a istota na tvojej púti k Bohu.

Žiadny katolík nesmie zabudnúť na základnú ideu: vždy a všade horlivo napodobňovať Krista a nikoho neodmietnuť.

Jasným znakom tvojho úsilia o svätosť je tvoj „zdravý psychologický predsudok“ – zabudnúť na seba a vždy myslieť iba na iných, aby si ich priviedol bližšie k Bohu.

Buď srdečný ku každému, kto blúdi, preukáž mu náklonnosť vyvierajúcu z pravej kresťanskej lásky, ale nerob kompromisy v ničom, čo by sa priečilo našej svätej viere.

Treba mať porozumenie, pravú lásku. Keď sa to podarí, srdce sa ti otvorí pre všetkých. Nikoho nevylúči.

Ako si doteraz pomohol ľuďom z tvojho prostredia v ich duchovnom živote? – Nemôžeš sa uspokojiť s pasivitou, flegmatickosťou: On chce tvojím príkladom, slovom, priateľstvom, službou získavať ostatných.

Nie je to pýcha, ale statočnosť, keď používaš silu autority, aby si rýchlo vyriešil prípadnú chúlostivú situáciu, ak tým plníš svätú Božiu vôľu.

Občas treba niekomu „zviazať ruky“, taktne a primerane, pre dobro dotyčného. Nechceme sa mstiť, ale podať liek, nechceme trestať, ale hojiť.

Pravý apoštolát ani plodné diela sa nezaobídu bez vnútorného života a duchovného vzdelávania. Bez nich ostáva každá apoštolská práca úbohým predstieraním.

Usiluj sa, aby vo svete bolo veľa ľudí, ktorí milujú Boha z celého srdca. – Urob teda bilanciu. Koľkým si už pomohol objaviť túto Lásku?

Božie deti žijú vo svete a vydávajú o svete svedectvo, aby strhli, nie, aby boli strhnuté; aby svojmu okoliu vtláčali svoju pečať – Kristovu -, nie aby podľahli vplyvu prostredia.

Tvojou povinnosťou je nadväzovať kontakt s ľuďmi, potriasť nimi, otvoriť im široké horizonty, aby zanechali doterajšiu pohodlnú, obmedzenú a egoistickú existenciu. Musíš im sväto „skomplikovať“ život, aby zabudli na seba a boli prístupnejší starostiam iných.

Ani ja som si nikdy nemyslel, že ma Boh raz natoľko pevne k sebe pritiahne... Pán si od nás nepýta povolenie, aby smel „skomplikovať“ náš život. Jednoducho sa doň zamieša, a je to!

Nasledovať Krista znamená odovzdať sa raz a navždy, neobmedzene a odhodlane: spáliť za sebou mosty, aby sme si sami znemožnili ústup.

 x

 x

Plodnosť

 x

Odpovedz na Božiu lásku vernosťou – ozajstnou vernosťou! Ako dôsledok tejto vernosti odovzdaj ľuďom tú lásku, ktorú si prijal, aby aj oni poznali stretnutie s Bohom.

Ak nebudeš svojou modlitbou, obetou, prácou neprestajne dokazovať apoštolské poslanie, nepochybne to znamená, že nie si úplne šťastný a že ešte musíš rásť vo vernosti. – Kto je šťastný a dobrý, usiluje sa dávať aj iným.

Keď raz naozaj odkopneš svoje ja a budeš žiť pre iných, staneš sa správnym nástrojom v Božích rukách.

Rozhodni sa, že rozjasníš svet čistou láskou. Dokážeš to. Ľudia budú šťastní, keď im pomôžeš priblížiť sa k Bohu.

Apoštolát – zreteľný prejav duchovného života – je neprerušované mávanie krídlami, ktoré dvíha každodenné malé i veľké udalosti do nadprirodzených výšin, pretože doň vkladáme lásku k Bohu.

Čestne si prever, ako nasleduješ nášho Majstra. Pouvažuj, či tvoja odovzdanosť nie je iba formálna, suchá, bez elánu viery, či v tvojom živote nechýba pokora, obeta, či nechýbajú skutky. Nie si iba fasáda? Nechýba ti cit pre malé požiadavky okamihu..., skrátka, nechýba ti láska?

Nehraj divadlo! Nech Boh pozná tvoj život, lebo svätosť je nenápadná, aj keď je plná plodnosti.

Ak niekomu pomáhaš, rob to nenápadne, nemusia ťa chváliť ani si to všimnúť..., takto budeš ako soľ korením svojho okolia a vďaka tvojmu kresťanskému zmyslu bude všetko okolo teba prirodzené, milé a príjemné.

My, čo nosíme Kristovu pravdu v srdci, musíme ju odovzdávať aj druhým, vštepovať ju do srdca, rozumu aj života. Opak by bola pohodlnosť, pomýlená stratégia. Znovu si pripomeň! Žiadal ťa Kristus o povolenie vniknúť do tvojej duše? – Ponechal ti slobodu nasledovať ho, ale on sám ťa vyhľadal, pretože chcel.

Neľakaj sa: ako kresťan máš právo aj povinnosť vyvolať v dušiach hojivú „krízu“, aby žili obrátení k Bohu.

Žiadna duša – naozaj žiadna! – ti nesmie byť ľahostajná.

Tvoja láska k blížnym, tvojim bratom, má byť taká veľká, že ani ich nedostatky nevnímaš ako chyby – ak nimi neurážajú Boha. Si egoista, ak máš rád iba ich dobré vlastnosti a nie si schopný ľuďom rozumieť, prepáčiť, odpustiť.

Nesmieš ničiť duše svojich bratov nedbalosťou alebo zlým príkladom. Napriek zlým náklonnostiam si zodpovedný za kresťanský život svojich blížnych, za to, aby prinášali dobré ovocie, za ich svätosť!

Vždy sa vži do rozpoloženia svojho blížneho: potom budeš uvažovať pokojne a bez hnevu o jeho problémoch a otázkach, budeš mu rozumieť, naučíš sa odpúšťať a v prípade potreby ho opravíš, a tak naplníš svet láskou.

Nemlč, ak je slovo pre dobro tvojho blížneho – ale hovor láskavo, bez hnevu, ovládaj sa.

Nemožno komentovať udalosti alebo učenia bez odvolávania sa na ľudí... Neznepokojuj sa, ak stretneš niekoho s pokriveným svedomím, ktorý v zlom úmysle alebo z nedostatku súdnosti pokladá tvoje slová za osočovanie.

Niektorých úbožiakov ruší dobro, ktoré konáš, akoby dobro prestalo byť dobrom, ak ho nerobia alebo nekontrolujú oni... – Takéto neporozumenie nepouži ako výhovorku, keď zaostávaš v plnení svojej úlohy. Vtedy pracuj ešte usilovnejšie. A hoci by ti na zemi chýbal „potlesk“, o to viac sa tvoja práca bude páčiť nebu.

Obraňuj pravdu láskavo a pevne, keď ide o Božie veci. So svätou bezostyšnosťou upozorňuj na to, čo je mylné a bludné. Niekedy je to ľstivá vytáčka, niekedy nenávistné pokúšanie, niekedy groteskná nevedomosť. Spravidla je to však nemohúcnosť tých, ktorí nevedia tolerovať plodnosť Božieho slova.

Ako kresťan musíš svojím učením, statočným životom a dobrou prácou v zamestnaní a plnení svojich povinností byť dobrým príkladom pre všetkých ľudí v tvojom okolí: pre príbuzných, priateľov, kolegov na pracovisku, susedov, žiakov... – Nesmieš byť „fušer“.

Okrem hojných a účinných milostí ti Pán dal hlavu, ruky a intelektuálne schopnosti, aby si svoj talent zúrodnil. Boh chce neprestajne robiť zázraky... – prostredníctvom tvojej profesionálnej práce, ktorú posväcuješ a ktorá je Bohu milá a prináša dušiam úžitok.

Keď príde deň, že už nepocítiš potrebu privádzať ľudí bližšie k Bohu, zmeníš sa na odpad, ktorý vyhadzujeme, na popol odviaty vetrom. Ale ty by si predsa vždy mal byť žeravým uhlím. – Prinášaj všade oheň, sám musíš horieť, aby si mohol zapaľovať iných, roznietiť v nich oheň lásky k Bohu, vernosti, apoštolátu.

 x

 x

Večnosť

 x

Základom svätosti je boj o vernosť počas celého života a radostné prijatie Božej vôle v hodine smrti.

Nadprirodzená vízia! Pokoj! Mier! Takto posudzuj aj ľudí, veci, udalosti... z hľadiska večnosti. A potom zbadáš, že múr, ktorý ti zahradil cestu – a z ľudského pohľadu sa zdá neprekonateľný, - nič neznamená, ak naozaj obrátiš oči k nebu!

Ak sme blízko Krista a nasledujeme ho, musíme z celého srdca milovať chudobu, odpútať sa od pozemských vecí, naučiť sa odriekať.

Vpred! S radosťou a horlivo, aj keď nič neznamenáš, nič. – Keď je On s tebou, nič na svete ťa nezastaví.

Aj od teba závisí, koľko ľudí uviazne v temnotách a koľkí budú kráčať po cestách, ktoré vedú k večnému životu.

Mieru tvojej svätosti určuje miera tvojho umŕtvovania z Lásky.

Duchovné víťazstvo, keďže je láskou, musí byť – vo veľkých veciach aj v maličkostiach – túžbou po nekonečne, po večnosti.

Niet krajšej moci, ako slúžiť iným: slobodne slúžiť všetkým dušiam! – Takto možno dosiahnuť pravé pocty: na zemi aj v nebi.

Potlač svoje „ja“ do úzadia, či už pôjde o tvoje zdravie, tvoju dobrú povesť, kariéru, prácu alebo iné... Aké trápne! Zdá sa, akoby si zabudol, že „ty“ nič nemáš, všetko patrí Jemu. Ak sa niekedy – možno aj bezdôvodne – cítiš pokorený; ak si myslíš, že musíš za každú cenu presadiť svoj názor; ak cítiš, ako sa tvoje „ja“ ustavične derie dopredu, iba „ty“, iba “tvoje“ veci, tvoje, tvoje..., buď ubezpečený, že len zabíjaš svoj čas a potrebuješ, aby bol zabitý tvoj egoizmus.

Nehľadaj chválu ani vtedy, ak si si ju zaslúžil: lepšie je ostať skrytý a takisto ukryť to najlepšie a najkrajšie v našom živote a konaní... Je nádherné urobiť sa maličkým. Všetka sláva Bohu!

Josemaría Escrivá

nahor