x
Za
svoj život zodpovedáš ty!
x
Zodpovedáš
za veľa, možno si ani neuvedomuješ, za čo všetko...
Pýtaš
sa, čo to znamená konkrétne pre teba,
za
čo zodpovedáš?
x
Pozri
sa na svoj život:
x
x
Zodpovednosť
za spoznanie a naplnenie
svojho
povolania
x
"Na
počiatku stvoril Boh nebo a zem." To znamená, že
Boh chce tento svet, ako matka chce svoje dieťa. Nikto
z nás ani nežiadal, aby sa narodil. Boli sme na svet
povolaní.
Aj ty si bol na svet povolaný, pre niečo si tu chcený.
x
Vieš
pre čo si tu chcený, prečo si sem povolaný? Ako
to zistíš? Len tak, že prijmeš
zodpovednosť (nebudeš sa vyhovárať, ale vezmeš
na seba záväzok a budeš sa snažiť ho plniť a budeš
niesť aj následky).
x
Ak
„chodíš“ s Bohom, určite sa s ním rád čím častejšie
stretneš - napr. v pravidelnej modlitbe; vo
sviatostiach; v rozjímaní; možno v ľuďoch - v
tých, ktorých máš rád a v tých, ktorým slúžiš.
Je to naozaj tak? Ako často pristupuješ k
sviatostiam?
x
x
Zodpovednosť
za poznávanie seba, za svoj rast
a
za svoje záväzky voči druhým
x
Teoretizovať
môžeš donekonečna o tom, aký si úžasný alebo o
tom, aký si úbohý. Ale pravdivý obraz o sebe zistíš len tak, že seba do niečoho vložíš.
Teoreticky sa môžeš vo svojich predstavách rozvíjať
tiež donekonečna. Ale skutočne
sa začneš rozvíjať až vtedy, keď sa do niečoho
vložíš a vytrváš.
x
Do čoho
si sa vložil a snažíš sa obstáť napriek prekážkam?
x
Príliš
abstraktné? Ako plníš to, za čo zodpovedáš? Ako
si plníš si svoje bežné
povinnosti? Ešte konkrétnejšie? Škola; pomoc rodičom;
zodpovednosti, ktoré si dobrovoľne prijal (jazykovka,
tvoje domáce zviera, orchester, animátorstvo,
birmovanecká príprava, sľub, ktorý si dal...). Všimol
si si? Tým
že sa do niečoho vložíš (že prijímaš zodpovednosť),
poznávaš seba a rozvíjaš seba, svoj charakter.
x
Tak
sa odváž a vlož sa!
x
A pamätaj aj na to, že ak sa pre
čokoľvek dobrovoľne rozhodneš, prijímaš tým na
seba určitý záväzok.
Ak to už nechceš plniť, vo väčšine prípadov (až
na niektoré nemenné rozhodnutia) môžeš povedať:
"končím". Ale nemôžeš zotrvať a pritom
neprijať zodpovednosť, neplniť si svoje povinnosti.
x
x
Zodpovednosť
za budovanie vzťahov
x
Chlapec
z inej planéty putuje celú noc po púšti s blízkym
priateľom, človekom, ktorý sa stratil a nemá čo piť.
Hľadajú studňu, aby človek nezahynul od smädu.
Chlapec je z inej planéty. Nikdy necíti hlad ani smäd.
A predsa sa aj on túži napiť obyčajnej vody. Prečo?
Pretože:
"voda býva milá aj srdcu." Táto voda... jej
chuť sa zrodila z celonočného putovania týchto dvoch
priateľov pod hviezdami, zo spevu hriadeľa studne a z
práce rúk jeho priateľa, ktorý ju vyťahoval zo
studne. Obyčajná voda zo studne. A predsa taká neobyčajná.
Ľudia môžu mať čokoľvek a predsa v tom nenachádzajú
to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť to čo hľadajú
v jedinej kvapke vody...
Oči sú
slepé, treba hľadať srdcom.
x
Tvojim
životom sa stáva to, čomu venuješ najviac seba.
To, čomu venuješ málo seba (námahy, obety, priateľstvá)
sa nestáva tvojou súčasťou, len ťa to tak z rýchlika
obchádza. To, čomu
dáš kus seba, sa stáva iným. Pretváraš to. A pretvára
to teba.
x
Čím
viac sa (seba) do niečo vložíš (do priateľstva, do
služby,...) tým silnejší vzťah si vytváraš (k človeku,
k činnosti, k veci). Tým viac sa to vpisuje do tvojho
srdca, tým viac sa to stáva tvojim.
x
x
Ako
veľmi si vryl Boha,
ľudí
okolo seba, svoje povinnosti
do
svojho srdca?
Ako
veľa im dávaš zo seba?
Robíš
z nich tú vodu,
ktorá
uhasí tvoj neuhasiteľný smäd
po
naplnení?
(Spracoval
Rado Bros)
nahor
