Tri myšlienky 11
Jednému maliarovi Majster povedal: „Každý maliar, aby dosiahol úspech, musí vynaložiť hodiny nepretržitej driny a úsilia. Niektorým bude dané zabudnúť pri maľovaní na svoje ja. Keď sa to stane, zrodí sa majstrovské dielo.“
Neskôr sa akýsi žiak spýtal: „Kto je to Majster?“
Majster odpovedal: „Každý, komu je dané zabudnúť na svoje ja. Osobný život takéhoto človeka je potom majstrovským dielom.“
Povedal novopečený žiak skúsenejšiemu:
„Prečo mi, ako sa zdá, dáva život s Majstrom tak málo?“
„Nemohlo by to byť tým, že si sa prišiel od neho učiť duchovnosti?“
„Kvôli čomu si prišiel ty, ak sa môžem spýtať?“
„Aby som videl, ako si zaväzuje remienky svojich sandálov.“
„Problém sveta je v tom,“ povzdychol si Majster, „že ľudia odmietajú rásť.“
„Kedy sa dá o niekom povedať, že vyrástol?“ pýtal sa žiak.
„Vtedy, keď nepotrebuje, aby sa mu v čomkoľvek klamalo.“
Tri myšlienky 12
Niekedy sa prihrnuli hluční návštevníci, a to narušilo ticho kláštora.
Žiakov to rozčuľovalo; nie však Majstra, ktorému akoby hluk vyhovoval rovnako ako ticho.
Raz protestujúcim žiakom povedal: „Ticho nie je neprítomnosť zvuku, ale neprítomnosť ja.“
„Čo učí tvoj Majster?“ pýtal sa návštevník.
„Nič,“ odpovedal žiak.
„Tak prečo teda káže?“
„Len ukazuje cestu, neučí nič.“
Návštevník to nechápal, a tak mu žiak celú vec trochu objasnil: „Ak by Majster učil, urobili by sme z jeho výrokov dogmy. Majster sa nestará o to, čomu veríme – len o to, čo vidíme.“
Návštevníkovi, ktorý tvrdil, že nepotrebuje hľadať Pravdu, pretože ju nachádza v dogmách svojho náboženstva, Majster povedal:
„Bol jeden študent, ktorý sa nikdy nestal dobrým matematikom, pretože slepo veril riešeniam, ktoré našiel vzadu vo svojej učebnici matematiky. Iróniou je, že tie riešenia boli správne.“
Tri myšlienky 13
Raz chceli žiaci vedieť, akí ľudia sa najlepšie hodia na to, aby sa stali učeníkmi.
I povedal Majster: „Takí, ktorí aj keď majú len dve košele, jednu predajú a za utŕžené peniaze si kúpia kvetinu.“
Majster sa s úprimnou detskou vášnivosťou zaujímal o moderné vynálezy. Keď raz videl vreckovú kalkulačku, nevychádzal z údivu.
Neskôr sucho vyhlásil: „Vyzerá to, že veľa ľudí má tieto malé vreckové počítačky, ale vo vreckách nič, čo by stálo za počítanie.“
Po čase, keď sa ho návštevník spýtal, čo učí žiakov, hovoril: „Dať si do poriadku priority: lepšie je peniaze mať, než ich počítať; lepšie je mať skúsenosť, než ju definovať.“
Žene, ktorá sa sťažovala na svoj osud, Majster hovoril:
„Ty sama predsa vytváraš svoj osud.“
„Iste ale nemôžem za to, že som sa narodila ako žena?“
„Narodiť sa ako žena nie je osud. To je danosť. Osud je to, ako svoje ženstvo prijímaš a čo z neho robíš.“
(podľa A.Mella a iných)