Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin,
nad svoje mesto,
nad celý svet,
nad všetok čas,
očistiť si pohľad
a hľadieť na všetko TVOJIMI OČAMI.
Videl by som vesmír, ľudstvo a dejiny,
videl tak, ako vidí Otec.
Videl by som v úžasnej premene hmoty,
v neustálom vrení života,
tvoje veľké telo,
ako sa skrze Ducha rodí.
Videl by som, ako sa uskutočňuje
večná myšlienka lásky tvojho Otca.
Zhrnul by som v tebe všetko,
čo je na nebi a na zemi.
Videl by som, že dnes, tak ako včera,
i nepatrný detail spoluúčinkuje,
že každý jedinec má svoje poslanie,
i každá ľudská skupina.
A každá vec tak isto.
Videl by som i túto továreň, i toto kino,
počul by som debatu o kolektívnej zmluve,
či o kladení kameňa pre obecný vodovod,
čítal by som vyhlášku o cenách potravín,
videl by som mladých, čo v hlúčikoch idú tancovať,
videl by som, ako sa dieťa rodí a starec umiera,
videl by som najmenšiu čiastku hmoty
i najslabší záblesk života,
lásku i nenávisť,
hriech i milosť.
Dojatý by som pochopil,
že pred mojimi očami sa odohráva
veľké dobrodružstvo lásky,
čo sa začalo na úsvite sveta.
Videl by som aj dejiny Cirkvi,
ktoré sa skončia až v nebi, podľa prisľúbenia,
keď po vzkriesení tela
zastaneš pred Otcom a povieš:
Dokonané je, som Alfa a Omega,
Začiatok i Koniec.
Videl by som,
ako sa všetko spĺňa,
a poznal, že všetko je len jeden pohyb
celého ľudstva i celého vesmíru
k Najsvätejšej Trojici,
v tebe a cez teba, Pane.
Pochopil by som, že nič nie je profánne,
ani veci, ani ľudia, ani udalosti,
že všetko na začiatku posvätil Boh
a všetko má znovu posvätiť aj človek,
čo má podobu Boha.
Poznal by som, že aj môj osobný život,
ako slabučký dych v spoločnom veľkom tele,
je nenahraditeľne cenný v pláne nášho Otca.
Na kolenách, Pane, by som obdivoval
tajomstvá tohto sveta, ktorý
– napriek početným a hrozným stroskotancom
hriechu – je neustálym pulzom lásky, smerujúcej
k večnej Láske.
Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin,
nad svoje mesto,
nad celý svet,
nad všetok čas,
očistiť si pohľad a hľadieť na všetko
TVOJIMI OČAMI.
(Michel Quoist)