Najprv nás malo ísť osem, potom štyria a napokon som šiel len sám. Asi všetci nejako zleniveli. No čo, bol som pobalený, tak už to predsa nezruším, no nie? Tak som ráno vykročil z Donovalov na hrebeňovku Nízkych Tatier sám. Len Ruksak s ruksakom. Na oblohe ani mráčika, krásne slnečné dni. Vieš si predstaviť slnečné ráno vo výške skoro 2000 m, na dohľad nie je ani živej duše, len pasúci sa kamzík, medvedie lajno, šedé a zelené skaly, ticho, jemný vánok a úžasný pokoj…
Moja prvá sólová viacdňová vysokohorská výprava stála za to. Unavený ako kôň, ale ten dobrý pocit… 🙂