Pre všetkých zálesákov, indiánov a skautov 😉

Je to tu: Indiánsky slovník (dakota + english)

Prízvuk  je na druhej slabike,  prídavné  meno  alebo číslovka  stojí vždy za  podstatným  menom, množné číslo = pridáva  sa  koncovka –pi,  nepridáva sa,  ak množstvo  vychádza  z  číslovky,  ak sa  –pi  na konci slova nachádza (tipi), a ak sa môže dať k prídavnému menu, nedáva sa k podstatnému. Príklad skloňovania: tanka (veľký), sam tanka (väčší), iyotan tanka (najv.)

---

Výber základných táborových slovíčok

Wakaŋtaŋka = Boh/Veľký Duch

Akičita (wahbadaŋ) = (pokojný) bojovník

owaŋka = tábor

očeti = táborový oheň

tapa se = kruh

olowaŋ = pieseň

wo = jedlo

mini = voda

aŋpetu = deň

haŋyetu = noc

bloketu = leto

---

zviera – woteča

 

býk/bizón – tatanka

kôň – tašunka

medveď – mato

vlk – šunkoteča

rys – inmu

mačka – inmušunka

jeleň – tabloka

srnka, laň – tawiyelan

 

vták – zitka

sokol, jastrab – četan

ďatel – toskalan

vrana – kangi

kačka – skiska

 

had – wabluška

žaba – naška

ryba – hogan

slimák – igli

 

hmyz – watutka

komár – čaponka

pavúk – unktomi

 

bylina/tráva – peži

strom – čan

 

cesta/chodník – čanku

bahno/močiar – wiwi

 

les – čontanka

kvet – wahča

údolie – čokan

hora, kopec, vrchol – paha

jazero – ble

prameň – oičage

potok – wakpalan

rieka – wakpa

zem, hlina – maka

skala – imniža

kameň – inyan

 

Boh/Veľký Duch – wakantanka

 

duša – nagi

slnko – anpetu wi

mesiac – haniyetu wi

hviezda – wičanhpi

vietor – tate

búrka – tate iyumni

mraky, nebo – mahpiya

 

iskra – pešniža

oheň – peta

táborový oheň – očeti

dym – šota

kostol – tipi wakan

dom, indiánsky stan – tipi

chata – čan tipi

tábor – owanka

indiánska sauna – initipi

mučiarenský kôl – čansan

 

indián – ikče wičaša

bojovník – akičita

lovec – waope

beloch – wašičun

hosť – kičopi

priateľ – kola

ľudia – oyate

muž, človek – wičaša

otec – ate

chlapec – hokšilan

syn – činkši

žena – winyan

matka – ina

dievča – wikoška

dcéra – čunkši

dieťa – činča

 

bubienok – čančega

čelenka, klobúk, čiapka – wapaha

čln, kánoe – wata

nádoba – koka

odev – šina

 

čin – woečon

hra – wičoškate

kniha – wowapi

krok – čaeglo

kruh – tapa se

lov – akutapi

sila – wookihi

tanec – wačipi

pieseň – olowan

zákon – woope

 

hlava – pa

kosť – hu

krv – we

koža – ha

kožušina – hin

 

alkohol – miniwakan

čaj – wahpe pežihuta

voda – mini

jedlo – wo

mäso – talo

ryža – psin

jedlo – wo

 

nôž – mila

sekera – onspe

luk – itazipa

šíp – wankinkpe

 

deň – anpetu

noc – hanyetu

týždeň – anpetu šakowin

mesiac – wi

rok – omaka

jar – wetu

leto – bloketu

jeseň – ptanyetu

zima – wanietu

 

biela, čistá – ska

čierna – sapa

červená – ša, luta

hnedá – san

modrá – to

zelená – toto

žltá – zi

 

dobrý, krásny – wašte

zlý – šiča

pokojný – wahbadan

lenivý – kuža

mladý – teča

starý – kan

veselý – iyuškin

veľký – tanka

malý – čikalan

dlhý – hanska

bláznivý, opitý – witko

ďaleký, ďaleko – tehan

veľa – ota

málo – tonana

 

a – na

čo, niečo – taku

 

ahoj (muži) – hau, hau kola

ahoj (ženy) – toniktuka he

áno – ho

nie – hiya