Láska je práca.
Podstatou nelásky je lenivosť.
Si divák, kritik a teoretik… bez činu…
Kde sú tvoje skutky?
Múdrosť je schopnosť premýšľať
(pochybovať, hľadať súvislosti)
spojená so schopnosťou konať
(realizovať svoje rozhodnutia).
Kto nemiluje, nepoznal Boha,
lebo Boh je láska.
Paradox lásky:
Šťastný budeš len vtedy, ak budeš robiť druhých šťastnými.
Osobné povolanie
= kde môžem naplno rozvinúť svoje talenty,
kde dokážem najlepšie rozdávať lásku,
kde dokážem najviac prekonávať svoj egoizmus.
Tvojou dôležitou úlohou,
aby si dokázal naplno žiť svoje osobné povolanie,
je úprimné očisťovanie si hlbokých motivácií.
„Prečo práve toto robím?“
„Robím teraz to, čo by som mal?“
„Je toto skutočne moje miesto?“
„Je toto moja cesta?“
Pri láske:
„Ide mi o dobro (šťastie, uspokojenie)
a duchovný rozvoj druhého človeka?“
„Myslím v prvom rade na druhých?“
„Ide mi o moje vlastné dobro
(šťastie, uspokojenie)?“
„Myslím v prvom rade na seba?“
Plniť Božiu vôľu znamená milovať.
Kde je tvoje miesto?
Božia vôľa je milovať.
Spôsob a formu si musíš zvoliť ty sám.
Dostal si talenty, aby si to zvládol.
Čoho sa bojíš?
Vzťahy budujeme láskou.
Dôležité prejavy lásky:
Blízkosť a pozornosť (= čas pre teba).
Láskavé slová.
Dotyky.
Skutky.
Darčeky.
Dôležité prejavy odpustenia:
Vyjadrenie ľútosti.
Priznanie chyby.
Prosba o odpustenie.
Vyjadrenie lásky.
Snaha o zmenu.
Láska sa túži rozdávať.
Sme jedineční a sme pre seba navzájom darom.
Urči hranice svojej láske.
Boh je láska.
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten,
kto položí svoj život za svojich priateľov.“
Kresťanský Boh (Ježiš Kristus) má skutočné rany.
Otázka na teba:
„A kde sú tvoje rany…?“
Za koho si obetoval svoj život?
Keď niekoho milujeme,
stáva sa naša láska reálnou a zjavnou
len vďaka vynaloženej námahe…
Láska vždy stojí úsilie,
bez námahy sa k nej dospieť nedá…
Úmysel milovať ešte sám láskou nie je.
Rozhodujú skutky.
Tvoj základný ľudský výber
MILOVAŤ
hľadieť na potreby iných a na ich šťastie
alebo
UŽÍVAŤ SI
hľadieť na seba a na svoje pohodlie
(Do veľkej miery to ovplyvnil rodičovský príklad v tvojom detstve,
aj ten negatívny, a tvoje schopnosti vnímania a napodobňovania rodičov.
Možno je nevyhnutné, aby si nastúpil na cestu uzdravenia zranení z detstva…)
Falošné tváre lásky
= zamilovanosť
(pocit romantickej lásky)
= závislosť na druhom človeku
(hľadáš vlastné uspokojenie)
= „sebaobetovanie“
(pod zdaním lásky uspokojuješ svoje vlastné potreby,
túžiš robiť druhých závislými na tebe, aby si ich mohol ovládať)
= súcit
(„potrebuje ma, tak mu/jej pomôžem“)
= sex bez lásky
(vlastné uspokojenie, druhý len ako prostriedok rozkoše)
= rozbitie iného vzťahu
(zničíš iné šťastie pre svoje vlastné egoistické túžby)
Prečo máš strach milovať?
Vnútorne slobodný človek, ktorý dokáže milovať,
nevyhnutne rieši problémy (výzvy) života. (A to bolí…)
Sebadisciplína – vychádza zo sebaúcty.
Láska – ako motivácia a sila ku konaniu.
Náročné podmienky k schopnosti milovať
(opakom je nečinnosť a neschopnosť):
Nezávislosť
= schopnosť riskovať a rozhodovať sa sám za seba
Záväzok
= schopnosť rozhodnúť sa a prijať vážny záväzok
Konfrontácia
= úprimné a ohľaduplné ovplyvňovanie druhých s múdrosťou a pokorou („Mám pravdu a ty sa mýliš…“)
Sebaovládanie
= schopnosť prispôsobiť svoju lásku (svoje konanie) pre dobro druhého
Samostatnosť
= vedieť dokázať zachovať zdravú hranicu medzi mnou a tým druhým
Nevyhnutné schopnosti, ak chceš skutočne milovať.
Odklad uspokojenia
„Najskôr spravím tu ťažkú/nepríjemnú časť práce.“
= osobné rozhodnutia, prekonávanie lenivosti (pohodlnosti) + láska
Prijatie zodpovednosti
„Áno, toto je môj problém a je na mne, aby som ho vyriešil.“
= osobné rozhodnutia, odvaha + láska
Oddanosť realite (pravde)
„Viem, kto som, kde sa nachádzam, kam smerujem, prečo práve ´toto´ robím.“
= osobné rozhodnutia, sebaprijatie, pokora, odvaha, otvorenosť, vnútorná sloboda + láska
Hľadanie rovnováhy (vyrovnávanie extrémov)
„Som schopný vzdať sa niečoho dôležitého…
(aj keď sa tak dostávam do krízy – zdravej depresie).“
= osobné rozhodnutia, zdravé krízy, rozum nad emóciami a pudmi, hranice, vnútorný pokoj
Sebaprijatie je základ, na ktorom môžeš budovať vzťahy.
Dospievanie
= cesta od narodenia
(dar života, výzva ho naplniť)
cez egocentrizmus
(spevnenie ega → sebaprijatie)
ku skutočnej láske
(rozplývanie ega → darovanie sa v láske)
(…a snáď až k splynutiu s Bohom vo večnosti…)
Otec + Mama = „Bohovia“ v tvojom detstve
= ako formátori a deformátori (obraz Boha)
Keď utlmíš alebo potlačíš veci,
s ktorými nechceš žiť,
v skutočnosti tým problém nevyriešiš,
pretože ho nepochováš.
Problém nie je mŕtvy, je živý.
Bude žiť a pôsobiť v tvojom vnútri.
Nevyriešené osobné problémy
(potlačené nenaplnené túžby)
(podvedome) prenášaš na iných ľudí.
(„Otvoriť“ podvedomie môže alkohol, drogy…)
Tvoj problém musíš riešiť alebo sa s ním naučiť žiť.
Inakšie budeš celý život obmedzený a neschopný milovať…
Tri základné (možno aj tvoje) emocionálne problémy,
ktoré ti môžu brániť naplno milovať.
Úzkosť
= iracionálny strach z neznámej veci, neustály vnútorný nepokoj
= prejaví sa formou fóbie (fóbia ako ochranný systém tela)
= je následkom dlhotrvajúceho potláčania negatívnych emócií
= môže byť následkom negatívnych impulzov v prenatálnom štádiu
Komplex viny
= neustály pocit osobného morálneho zla alebo hriešnosti
= často s (podvedomou) potrebou byť potrestaný
= je následkom tvrdého a prísneho zaobchádzania zo strany rodičov
Komplex menejcennosti
= neustály vnútorný pocit vlastnej bezcennosti, nízkej osobnej hodnoty, neprijateľnosti
= prejaví sa presvedčením, že celá tvoja hodnota spočíva len v rešpektovaní túžob a pohodlia rodičov a starších ľudí
= môže byť následkom prehnane prísnej a všetko určujúcej rodičovskej výchovy
(„všetko bude podľa mňa… musíš sa prispôsobiť… nevyrušuj našu pohodlnosť… načo si tu… ty zlý chlapec…“)
Sklon vyhýbať sa problémom a s nimi spojených strastí je základným kameňom všetkých duševných chorôb… Niektorí z nás sú schopní zájsť vo svojej snahe vyhnúť sa problémom a strastiam neuveriteľne ďaleko… Budujú si dômyselné sústavy ilúzií, v ktorých potom žijú – niekedy s úplným vylúčením reálneho sveta… neuróza* je vždy náhradou oprávnenej strasti… ak sa vyhneme oprávnenej strasti (bolesti), ktorú prináša riešenie problémov, vyhýbame sa súčasne i duchovnému rastu, ku ktorému nás problémy vyzývajú.
*Neuróza je funkčná psychická porucha zahŕňajúca pocity úzkosti, strachu a duševnej nerovnováhy. Nezasahuje schopnosť človeka racionálne uvažovať, dá sa preto ľahšie liečiť. Je to choroba sociálnych vzťahov a hlboko zasahuje do vzťahu neurotika k spoločnosti. Druhy najčastejších neuróz: vegetatívna (je následkom neustáleho stresu) = bolesti žalúdka, vredy, búšenie srdca…, neurasténia (je následkom perfekcionizmu alebo nadmerného vyťaženia a „nestíhania“ vo všetkých oblastiach života) = častá únava, depresie, nezvládaný hnev, silné podceňovanie sa a vzdávanie sa…, úzkostná neuróza (je následkom dlhodobého potláčania zlých emócií) = nekontrolovateľný strach z výšok, strach z možnej choroby…, obsesívno-kompulzívna neuróza (vzniká ako „ochrana“ pred silnými úzkosťami a obavami) = neustále opakované zbytočné pohyby, ktorým sa nemôže človek ubrániť, nutkavé umývanie rúk, prehnané dbanie o poriadok, nutkavé predstavy a konanie, posadnutosť… Atď.
Cesta duchovného rastu je dlhá.
Ide o proces zložitý, náročný a celoživotný.
Preto je medzi nami tak málo duchovne vyzretých ľudí.
Väčšina to vzdá a ide ľahšou a pohodlnejšou cestou.
„Aká… úzka cesta, čo vedie do života,
a málo je tých, čo ju nachádzajú!“
(Mt 7,14)
Ak chceš skutočne milovať,
potrebuješ čerpať z milosrdnej lásky Boha.
Potom dokážeš milovať a odpúšťať (aj sebe).
Potom dokážeš robiť obyčajné veci neobyčajným spôsobom.
Potom tvoj život bude mať zmysel.
Potom naplníš svoje jedinečné poslanie na tomto svete.
Tvoj život bude náročný a radostný.
Uži si to naplno 😉