alebo
Život kresťana 3 +3 krát mojimi očami
= Ruksak =
- Verím…
… že to najdôležitejšie v živote je „láska, ktorá sa prejavuje a žije vo vzťahoch“. O tom je skutočný život, o tom je skutočná viera. O tom je šťastie. Ale zároveň verím, že milovať druhého človeka znamená učiť sa náročnému umeniu…
- Verím…
… že milovať je sloveso, nie stav bytia, a prejavuje sa konaním – a že skutočná láska zahŕňa v sebe silné pocity naplnenia a šťastia, ako aj pocity vnútornej bolesti, ktorá vždy nejako súvisí so skutočnou a silnou láskou…
- Verím…
… že každý človek sa sám musí rozhodnúť, ako prežije svoj život a viera (= vzťah s Bohom!) je silnou podporou na ceste, pre ktorú sa človek po úprimnom hľadaní rozhodne, a začne po nej kráčať. Ja beriem za túto cestu zodpovednosť – za moje povolanie milovať (alebo za strach naplno sa odovzdať niekomu/niečomu), za moje šťastie (alebo za nenaplnený život), za môj úspech (alebo za vzdanie sa osobného potenciálu – talentov, ktoré som dostal), za pravdivosť môjho života (alebo za pokrytectvo a zbabelosť)…
- Neverím…
… že kresťanstvo má byť smutné, zatuchnuté a spomalené, a že mi druhí majú hovoriť, čo je Božia vôľa (verím, že Božia vôľa je „len“ naplno milovať… a cestu a spôsob si mám vybrať ja sám). Až osobný, silný a úprimný vzťah s Bohom ma môže spraviť vnímavým na Božie vnuknutia, na radosť zo života, na odvahu byť kvalitným a kompetentným človekom a najmä – byť pravdivým človekom a zastať sa vždy pravdy (mnou pochopenej), aj keď sa to niekomu nehodí (lebo niečo iné hovorí nejaký papaláš, resp. cirkevný preosvietený papaláš)…
- Neverím…
… že utrpenie je pointa alebo cieľ kresťanskej viery (tak ako to prezentujú mnohí kresťania a kňazi). Považujem za choré, ak niekto chce trpieť, aby bol bližšie Bohu (tu nemyslím tých, ktorí naplno s úsmevom na tvári milujú a obetujú sa za druhých, pričom prežívajú utrpenie, ale odovzdávajú to Bohu a venujú sa nie rozprávaniu o utrpení, ale pozdvihovaniu druhých = službe lásky)…
- Neverím…
… že akýkoľvek človek alebo Cirkev pochopili celú pravdu o živote a o Bohu a „vedia na 100%, ako to je“ (ani ja nepoznám celú pravdu, aj keď sa snažím neustále hľadať a aj viesť ľudí, na ktorých mi záleží, podľa mnou pochopenej pravdy a mojich životných skúseností – ak majú záujem nechať sa kúsok sprevádzať mojou osobou na ich osobnej a jedinečnej životnej ceste). Som presvedčený, že treba byť celý život hľadačom, neuzavrieť sa v istote a byť otvorený vstúpiť hlbšie do poznávania pravdy o živote a o Bohu, ktorá ale vždy ostane tak trochu tajomstvom a dobrodružstvom, hodným riskovania…
Tomuto verím a neverím ja.
A ty?
Čomu veríš?
Čomu neveríš?
Napísal pre teba
(-: Martin „Ruksak“ Krška 🙂