1. Závislosť

Človek sa vidí ako totálne závislý od Boha a vydaný jemu napospas. Boh s ním robí, čo sa chce jemu. Moc a sloboda Boha je taká veľká, že nezostáva miesto pre slobodu človeka. Boh zosiela zdravie, chorobu, šťastie i nešťastie. Boh jediný je zodpovedný za tento svet. Mnohí ľudia zostávajú stáť na tomto primitívnom detskom stupni svojho náboženského vývinu.

2. Objavenie slobody

V tejto vývinovej fáze sa človek snaží „podplatiť si“ Boha, pričom si myslí, že svojimi sľubmi, ich realizáciou a modlitbami môže ovplyvniť Božiu vôľu. Objavuje svoju od Boha nezávislú slobodu. Modlitba tohto človeka sa dá ostro formulovať asi takto: „Buď vôľa moja ako v nebi tak i na zemi.“

3. Cesta k nezávislosti

V určitom čase človek spozoruje, že ovplyvňovanie Boha nefunguje. Vidí, že sa dejú veci a udalosti, ktoré on napriek snahe nemôže ovplyvniť. Utrpenia a žiaľ prichádzajú napriek tomu, že sa človek modlí. Touto cestou človek prichádza k vlastnej samozákonnosti, pričom si myslí, že svojou samostatnosťou víťazí nad Bohom. Berie život do vlastných rúk. Prílišný dôraz na vlastnú samostatnosť môže viesť k ľahostajnosti voči Bohu alebo k neviere.

4. Partnerstvo

V tejto fáze neexistuje žiaden protiklad medzi slobodou človeka a Božou vôľou. Ľudská slobodná vôľa má základ v tom, čo si praje Boh. Sloboda je prežívaná ako veľká možnosť, ako Boží dar. Je v Božom pláne, že človek dostal dar slobody, aby niesol zodpovednosť za svoj život, aby slobodne hľadal svojho Stvoriteľa a slúžil mu v blížnych.

5. Oddanosť

Je málo tých, ktorí objavia to, že ich život je celkom v Božích rukách, že sú milovaní Bohom bezpodmienečne a absolútne. Dospieť k takémuto presvedčeniu niekedy predpokladá celoživotný boj s mnohými existenčnými otázkami. Napriek tomu, že mnohé z nich zostanú tajomstvom, človek si je vedomý, že láska preniká do všetkých oblastí jeho života, a preto má život zmysel.

(Podľa J. Šelingu )