Ak dokážeš držať hlavu vzpriamene,
aj keď ostatní ju strácajú a vinia za to teba;
ak si veríš, keď všetci o tebe pochybujú
a necháš priestor aj ich pochybnostiam;
ak dokážeš čakať a neunavíš sa čakaním,
alebo ak sa všade okolo teba klame
a ty sa do toho nenamočíš;
alebo ak ťa nenávidia a ty sa im neodplácaš nenávisťou,
avšak netváriš sa pri tom ako ten najmúdrejší a lepší;
ak snívaš, ale sny nie sú tvojím pánom,
ak premýšľaš, ale myšlienky nie sú tvojim cieľom,
ak dokážeš stretnúť Úspech aj Pád
a brať týchto dvoch protivníkov úplne rovnako;
ak dokážeš pozerať na to, ako sa veci,
ktorým si oddal život, rúcajú
a pri tom všetkom vstaneš a začneš ich stavať znova,
aj keď síl už nezostáva;
ak dokážeš všetko staviť na jednu kartu,
a keď prehráš, začať ešte raz
a nevypustíš ani povzdych o stratách;
ak dokážeš primäť svoje srdce, nervy, svaly,
aby ťa poslúchali, aj keď už sú na pokraji
a vydržíš, aj keď už v tebe niet nič,
okrem Vôle, ktorá im velí: Vydržte!
Ak dokážeš hovoriť k davom a zachovať si čnosť,
alebo kráčať s Kráľmi a zostať medzi obyčajnými ľuďmi;
ak ťa ani nepriatelia ani tvoji milovaní nemôžu zraniť,
ak s tebou každý môže rátať, ale nie príliš;
ak dokážeš naplniť každú neopakovateľnú minútu
šesťdesiatimi sekundami plnohodnotného behu,
vtedy ti patrí celá zem a všetko, čo je na nej.
A čo je viac, vtedy budeš Mužom, môj synu.
(Ruyard Kipling)