Ak dokážeš držať hlavu vzpriamene,

aj keď ostatní ju strácajú a vinia za to teba;

ak si veríš, keď všetci o tebe pochybujú

a necháš priestor aj ich pochybnostiam;

ak dokážeš čakať a neunavíš sa čakaním,

alebo ak sa všade okolo teba klame

a ty sa do toho nenamočíš;

alebo ak ťa nenávidia a ty sa im neodplácaš nenávisťou,

avšak netváriš sa pri tom ako ten najmúdrejší a lepší;

ak snívaš, ale sny nie sú tvojím pánom,

ak premýšľaš, ale myšlienky nie sú tvojim cieľom,

ak dokážeš stretnúť Úspech aj Pád

a brať týchto dvoch protivníkov úplne rovnako;

ak dokážeš pozerať na to, ako sa veci,

ktorým si oddal život, rúcajú

a pri tom všetkom vstaneš a začneš ich stavať znova,

aj keď síl už nezostáva;

ak dokážeš všetko staviť na jednu kartu,

a keď prehráš, začať ešte raz

a nevypustíš ani povzdych o stratách;

ak dokážeš primäť svoje srdce, nervy, svaly,

aby ťa poslúchali, aj keď už sú na pokraji

a vydržíš, aj keď už v tebe niet nič,

okrem Vôle, ktorá im velí: Vydržte!

Ak dokážeš hovoriť k davom a zachovať si čnosť,

alebo kráčať s Kráľmi a zostať medzi obyčajnými ľuďmi;

ak ťa ani nepriatelia ani tvoji milovaní nemôžu zraniť,

ak s tebou každý môže rátať, ale nie príliš;

ak dokážeš naplniť každú neopakovateľnú minútu

šesťdesiatimi sekundami plnohodnotného behu,

vtedy ti patrí celá zem a všetko, čo je na nej.

A čo je viac, vtedy budeš Mužom, môj synu.

(Ruyard Kipling)