Chcem žiť v dnešnej dobe ako kresťan.
= ekológia vnútorného života… ekológia sŕdc, vzťahov, skutkov, slov
= návod na udržiavanie čistých vzťahov vnútorného aj vonkajšieho života
= desať múdrych rád, ako nezamorovať svoje ľudské vnútro, vzťah k druhým ľuďom a Bohu
Kam sa však obráti človek, ktorému sa pokazil, polámal vnútorný svet? Ktorý nie je schopný plynulej životnej cesty? Ktorému chýba zmysel života? Ktorý stratil nádej?
= výrobky sa často kazia aj preto, že sa nedodržiavajú návody na obsluhu (urobili sme hriech proti múdremu návodu)
= hriech, aké nemoderné slovo… súčasnému človeku je na smiech, asi preto, že mu nerozumie… „existuje dnes ešte vôbec hriech…?“ – aj keď niektorí sa snažia hriech popierať, hriechu sa dopustí každý, kto koná proti návodu konštruktéra – môžeš mať svoj rozum a nerešpektovať Boha – ale vždy to bude na tvoju škodu
„Ako človek som najmúdrejšia bytosť vesmíru a nechať sa zväzovať náboženskými pravidlami je hlúpe!“… Prečo zastavuješ auto pred dopravnou značkou STOP? Prečo sa necháš obmedzovať v slobodnej jazde a tvojmu autu rozkazuje kus natretého plechu? Nepripadá ti hlúpe nechať sa zväzovať dopravnými pravidlami? Ako môžu štyri farebné písmená ovládať človeka, bytosť v prírode najmúdrejšiu?…
= desať prikázaní je desať dopravných značiek pre život
= dodržiavanie pravidiel sa môže javiť ako obmedzujúce, ale je vždy zmysluplné
= Boh dal desatoro pre náš úžitok
= v živote platí múdra zásada: „nesmiem robiť všetko, čo viem robiť a na čo mám príležitosť.“
„Ja sa spovedať nemusím. Nikoho som nezabil a nikomu som nič neukradol.“ – takéto vyjadrenie je znamením krátkozrakosti, nevedomosti a predovšetkým pýchy…
- prikázanie
= Budeš veriť v jedného Boha
= kľúčovým slovom je slovo „v jedného“ (takmer každý „v niečo verí“)
= mnohí ľudia sa zriekli kresťanskej viery a nahradili ju materializmom a pôžitkárstvom – to sú veľmi rozšírené „náboženstvá“ súčasnosti – Bohom sa stáva hmota alebo vlastná slasť a pôžitok – a títo dvaja bohovia určujú ľudské správanie…
= duchovne podvyživení ľudia súčasnosti majú duchovný hlad „stroskotanca na púšti“ – keď sa z posledných síl doplazí k prvému smetnému košu, kde ľudia, čo žijú kúsok ďalej vyhadzujú odpadky, zje zapáchajúci kus splesniveného chleba… – pre jeho život sú to zachraňujúce dary – keby sa doplazil o pár metrov ďalej, k prvému ľudskému obydliu, najedol a napil by sa dosýta z kvalitných darov pohostinného človeka… = toto je typická situácia pre duchovne vyhladnutého súčasníka
= duchovne hladný človek hltá úbohé hodnoty lacných náboženských siekt, rôzne špiritistické seansy, riadi sa horoskopmi, veštbami atď. = a srdce duchovne vyhladnutého človeka nadšene jasá…
= veľmi rozšíreným náboženstvom je alkoholizmus, alebo sex, alebo majetky a peniaze…
Ešte jeden dôležitý význam prvého prikázania – každý človek má v sebe pomyselný stĺp, ktorý má na svojom vrchole jedno jediné miesto – miesto pre zmysel a cieľ svojho života = každý z nás ho obsadzuje tým, pre čo žijeme… (jedni tam majú sami seba – egoisti, sebci, sú sami sebe bohmi a chcú, aby im slúžili aj iní… druhí tam majú sex, kariéru, moc, drogu – a týmto bohom slúžia… alebo tam je Ježiš Kristus…
Čo je položené na vrchole tvojho pomyselného stĺpa?
- prikázanie
= Nevezmeš meno Božie nadarmo
= brať meno Boha, Ježiša, mená svätých zbytočne, vedie k pohŕdaniu tými, čo za nimi stoja…
= Božím meno je však aj Láska, Pravda, Spravodlivosť… – brať aj tieto mená zbytočne znamená pohŕdať obsahom lásky, pravdy a spravodlivosti
= naučme sa vážiť mená aj slová – a tým aj hodnoty a ľudí, ktorých predstavujú
Nepohŕdaš vo svojom živote Božou hodnotou, ľudskou hodnotou, hodnotou lásky alebo pravdy…?
- prikázanie
= Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil
= v ľudskom prostredí existuje celý rad biorytmov (spánok a bdenie, menštruácia u žien, rytmus srdca) – choroba sa prejaví narušením tohto cyklu
= nedeľa je dôležitým dňom v biorytme práce a odpočinku = 6+1 = šesť dní pracovať a jeden deň odpočívať
= tretie prikázanie oslobodzuje človeka od duchovnej vyprahnutosti – v tento deň odpočíva, ale aj prijíma dary, ktoré nemá čas prijať v každodennom živote (oslavujeme Boha v deň, ktorý mu patrí + prijímame dary z Božích zdrojov) a zvyšok nedele venuj sebe, odpočívaj, alebo venuj viac času deťom, priateľom…
= „musím chodiť do kostola?“ – čím viac darov prijmeš pri slávení Eucharistie, tým lepšie duchovne žiješ… tvoj dojem, že si na duchovnej ceste ešte neznamená, že aj niekam dôjdeš … ak nečerpáš, ochudobňuješ seba i tých, s ktorými žiješ a pracuješ
Ako tráviš nedeľu? Venuješ čas Bohu, duchovnému čerpaniu z bohatých zdrojov (Eucharistia, modlitba, spoločenstvo), oddychu, deťom, priateľom, rodine…?
- prikázanie
= Cti svojho otca i svoju matku
= súčasná rodina je v kríze…
= na krásnom obsahu domova musia pracovať nielen obaja rodičia, ale spolu s nimi aj deti
= doma sa učíme, ako budovať svoj vlastný nový domov a svoju novú rodinu
= ctiť neznamená slepo poslúchať… (najmä nie, ak je to rozpore s mojim svedomím)
= ctiť znamená pamätať, vážiť si, nepohŕdať
= ctiť znamená vedieť o rodičoch, navštevovať ich, pomáhať im
= ctiť znamená vážiť si spoločenstvo u nás doma – spoločný stôl, miesto spoločného stretávania sa
= ctime rodičov, domov a stôl – sú to mocnosti, ktoré sú schopné vytvárať náš vnútorný svet
Ako si vážiš rodičov? Stretávaš sa s nimi, rozprávaš sa s nimi, pomáhaš im? Nezamuroval si niekedy prostredie domova svojou ľahostajnosťou alebo zlobou?
- prikázanie
= Nezabiješ
= v tomto prikázaní nejde len o vraždu (napríklad potrat)… ide o viac – o ochranu života, úctu ku všetkému živému, k prírode a dokonca i k sebe samému
= môžeš zabíjať aj bez toho, aby si vraždil… – užívaš drogy, ktoré škodia tvojmu telu, môžeš zabíjať vzťahy, rozbíjať dôveru…
Snažíš sa o rozvíjanie a ochranu života a vzťahov? Nezabíjaš a nerozbíjaš vzťahy, dôveru, čas…?
- prikázanie
= Nezosmilníš
= človek sa stáva otrokom sexuality, ak ju nevyužíva v súlade s Božím plánom
= cudnosť sa stáva prežitok, človek, ktorý pestuje sebaovládanie, romantický a čistý vzťah je považovaný za zaostalého, hrdinkou je dievča striedajúce partnerov…
= v manželstve má byť cieľom muža žena a cieľom ženy muž, všetko ostatné je len prostriedkom k ich vzájomnej láske
= problémom v partnerskom vzťahu býva zámena hodnôt, zámena prostriedkov a cieľov (ja chcem sex a ty mi ho môžeš dať, ty chceš peniaze a ja ti ich môžem zabezpečiť – dohodneme sa…)
Nehľadá tvoje srdce vo vzťahoch skôr seba ako toho druhého? Akú úlohu zohráva pohlavný pud vo vzťahu k opačnému pohlaviu?
- prikázanie
= Nepokradneš
= kradnutie sa netýka len materiálnej oblasti
= neschopný rodič môže okradnúť svoje dieťa o radosť alebo o dobrú budúcnosť, o dôveru, dobrú povesť…
- prikázanie
= Nepreriekneš krivého svedectva
proti svojmu blížnemu
= podávaš zámerne a úmyselne falošné informácie, čiže klameš?
= pre kresťana je blížnym každý človek bez rozdielu
= klamať môžeš buď svojou rečou alebo správaním, svojim postojom – nepoctivé svadobné obrady v chráme, birmovka bez viery,… človek, ktorý nemá vieru, by mal mať aspoň česť a charakter…
Je to, čo rozprávaš pravdivé? Neklameš druhých okolo seba svojim falošným postojom a správaním?
- prikázanie
= Nepožiadaš manželku svojho blížneho
= medzi najčastejšie príčiny rozvodu patrí nevera
= manželstvo druhých ľudí musí byť pre každého nedotknuteľné
Aký je tvoj vzťah k manželstvu druhých ľudí?
- prikázanie
= Nepožiadaš majetku svojho blížneho
= zhrnutie v jednom slove – závisť (veľmi rozšírená choroba súčasnosti)
= kto závidí, nemá rád – kto priveľmi závidí, môže až nenávidieť
Nenarušila závisť tvoje vzťahy k druhým ľuďom?
PS: Každý hriech pramení z pýchy…!
Áno, pýcha. Ľudská nadutosť a domýšľavosť, ktorá nechce rešpektovať nič a nikoho. Pýcha, ktorá v človeku kričí: „… tak toto rešpektovať nebudem… ani jedno z desiatich prikázaní! Ja, človek 21. storočia… dajte mi pokoj s Bohom, s Ježišom, s úctou k životu, prirodzeným sexom, poctivosťou…“
= hriech je neprirodzené konanie proti prirodzenému poriadku, dobrovoľné a úmyselné porušenie Božích zákonov… a hranice Božích zákonov nemôžeme posúvať…
= moderný človek, ktorý vo svojej pýche prestal rešpektovať prirodzený poriadok vecí a má záľubu v neprirodzenosti, určuje sám sebe, čo je dobré a čo zlé („dobré je to, čo chcem a čo mi robí dobre, zlé je to, čo ma obmedzuje“ „Kde nie je Boh, všetko je dovolené…“)
„Kde nie je Boh, kde neplatia večné zákony prirodzených vzťahov k ľuďom, pudom, k hodnotám duchovným, duševným a materiálnym, tam skôr či neskôr prichádzajú krízy. Krízy jednotlivcov, rodín i celých národov…“
(Podľa M. Kašparů)