ruksak.sk

...ak sa nebojíš hľadať
  • Facebook
  • Úvod
  • Život
    • Osobný rast
    • Vedenie ľudí
    • Láska a vzťahy
    • Kresťanstvo
    • Myšlienky
  • Hudba
    • Gitarové materiály
    • Spevníky
    • Detský orchester
  • Príroda, turistika, skauting, hry
    • Hry a aktivitky
    • Skauting a život v prírode
    • Rovering – činnosť
    • RUKSAKOVO BAČOVO
  • Taliančina
  • O mne ;-)
  • Fotky
  • Novinky
  • Home
  • Život
  • Kresťanstvo
  • Úvahy
  • Pouličný šašo

Pouličný šašo

0

Prišla jar.

Nezáleží, ktorá v poradí.

Bola znova iná a zároveň tá istá.

Obloha si na jej počesť obliekla akvamarínový plášť, hlavu si prizdobila vyšľahanými kopcami bielych oblakov.

Ulice jej mávali strapato zelenými účesmi stromov a medzi všetkým poletovali farebné konfety dokrčených obalov z čokolád a nanukov.

Jar vstúpila do ulíc, nesúc v sebe živú vodu prebudenia.

Drozdy opreteky kládli pod jej biele nohy piesne a vytvárali nezameniteľnú jarnú atmosféru.

A práve v takýto neopakovateľný čas, zišli sme sa na autobusovej zastávke v strede mesta. Kto?

Nuž my – ľudia!

Prichádzali sme bez pozdravu, s výrazom nepoznaných a neznámych.

Bez akéhokoľvek náznaku života, či veselšieho kroku.

Stála som tam aj ja ako XY a po chvíli sme sa vďaka sebe zmenili na skupinku zakliatych soľných stĺpov. Okolo nás sa tmolilo ticho, hoci vôkol sa prebúdzal život a prihováral sa na každom kroku.

Zrazu, kde sa vzala, to vedela iba ona, na opačnej strane ulice, tanečným krokom merala asfalt čudesná postava, ohnutá v hrbatý chrbát.

V rukách zvierala fúkaciu harmoniku a navzdory všetkým spoločenským predpisom hrala autorskú pieseň radosti. Podupkávala si raz jednou nohou, raz druhou do veselého, svojského rytmu. Veselé tóny sa rozbehli po ulici a vietor spoza rohu z nich kradol, aby hvízdajúc letel nevedno kam.

Isté bolo, že jar kráčala spolu s ním a on tancoval a hral ako… ako kráľovský šašo.

Pozrite, blázon – prehovoril jeden soľný stĺp a nechápavo otočil hlavu ako kyvadlo bicích hodín.

Asi ho zabudli doma zamknúť – dodal s grimasou iný.

Aspoň vie prejaviť radosť – odvážila som sa preklenúť zakázané presolené územie, pretože chichotavé tóny mi začali štekliť nohy.

Stĺpy sa pozreli na seba a v duchu si poklepali na čelo akoby povedali len tak do ľuftu… ďalší blázon v sukni a akosi nie náhodou                         si odstúpili odo mňa.

Zdá sa, že prísna a vážna dospelosť našla spoločnú reč.

Zatiaľ čo blázon hral a tancoval ďalej. Zdal sa mi taký krásny a živý!

Našiel radosť, pustil ju dverami dokorán a ako blázon ju rozhadzoval plnými hrsťami bez potlesku na čierny asfalt čo znamenal veľký, vážny svet.

 

Veronika Hoffmannová

(c) 2022 ruksak.sk